Longyearbyen: Mesto, kde je zakázané zomrieť! Dôvod vás šokuje.
Longyearbyen, hlavné mesto súostrovia Špicbergy, je miesto, ktoré by dobrovoľne chcel navštíviť skutočne málokto. Najviac by priťahoval ľudí vyhľadávajúcich čo najextrémnejšie podmienky a najbizarnejšie spôsoby žitia. Celé mesto pôsobí ako zo sci-fi románu (miestami sa to ale premieňa na horor a boj o prežitie). Nachádza sa totiž len kúsok od severného pólu a patrí medzi najsevernejšie osídlené miesta na svete, a teda aj jedna z najchladnejších a najnehostinejších.
Určite ale chcete vedieť ako je to s tým zomieraním. Skutočne, to predstavuje až taký závažný problém, že je lepšie sa mu vyhnúť. V nadväznosti na to vznikol aj svetový unikát, zákon, ktorý zakazuje ľuďom zomrieť.
Ako vznikol tento zvláštny zákaz?
Všetko sa začalo v 30. rokoch 20. storočia, keď si vedci všimli, že telá pochované na miestnom cintoríne sa vôbec nerozkladajú. Dôvodom je permafrost – pôda, ktorá je neustále zamrznutá. Namiesto rozkladu sa telá zachovávajú v takmer nezmenenom stave (akoby neboli umiestnené do pôdy, ale do mraziaceho boxu).
Práve preto vedci v hroboch z roku 1918 objavili zachované vírusy španielskej chrípky. A to bolo alarmujúce zistenie – ak by sa telá naďalej pochovávali, hrozilo by, že patogény by mohli byť prežiť a opätovne spôsobiť extrémne zamorenie.
Odvtedy platí pravidlo, ak niekto vážne ochorie alebo zomiera, musí byť odvezený na pevninu Nórska.
Čo sa stane, ak tu niekto zomrie?
Samozrejme, nie vždy sa dá na tomto mieste vyhnúť smrti. Vtedy však nesmie byť telo pochované na mieste. Úrady zabezpečia jeho okamžitý transport lietadlom alebo loďou (miestny cintorín sa už desiatky rokov nepoužíva).
Ako sa žije v meste, kde sa nesmie zomierať?
Longyearbyen má približne 2 000 obyvateľov, ktorí pochádzajú z viac než 50 krajín sveta. Od novembra do februára tam vládne polárna noc, teda úplná tma 24 hodín denne. Od mája do augusta naopak slnko nezapadá vôbec. Okrem tohto nepríjemného javu v spojitosti s počasím je tu aj pomerne veľký výskyt ľadových medveďov (v skutočnosti sa ich tu má nachádzať viac ako ľudí). Preto je celkom bežné, že stretnete obyvateľa mimo mesta s puškou v ruke. Je dôležité byť neustále v strehu a mať prostriedky k obrane.
Ďalším problémom bývajú podmienky na život – extrémne počasie, izolácia a vysoké ceny, ktoré robia zo života na tomto mieste náročné, no pre mnohých aj fascinujúce dobrodružstvo.
Zvláštne pravidlá Longyearbyenu
Okrem zomieraním sú zakázané aj mačky, pretože by ohrozili populáciu vtákov v krehkom arktickom ekosystéme.
Vo verejných budovách je tradíciou vyzuť si obuv. Zvyk vznikol ešte v časoch, keď baníci nosili do miestností špinavé topánky.
Každý má dve práce – turizmus, výskum a služby si vyžadujú, aby boli ľudia flexibilní. Jeden deň sprievodca, druhý deň predavač alebo údržbár.
Globálny trezor semien
Neďaleko mesta sa nachádza „Svalbard Global Seed Vault“ – obrovský „trezor semien“ vybudovaný v skale. Obsahuje milióny vzoriek semien rastlín z celého sveta, ktoré slúžia ako záloha v prípade klimatickej alebo globálnej katastrofy.
Niektorí hovoria, že Longyearbyen je symbol konca aj záchrany sveta – kde sa nesmie zomierať, no kde sa uchováva život pre budúcnosť.
