Mao Ce-tung – kontroverzná historická osobnosť, ktorá ľuďom naháňala hrôzu! Tu sú fakty o jeho živote.
Mao Ce-tung od mlada prejavoval túžbu po vzdelaní. Študoval učenie Konfucia, Rousseaua, Marxa a Nietzcheho. So svojou rodinou nemal príliš vrúcne vzťahy pre nezhody predstáv o ideálnom živote. Keď mal 18 rokov, došlo v Číne k revolúcii. Vyštudoval učiteľský seminár a pracoval v knižnici národnej univerzity. Neskôr sa podieľal na prevrate, čo nebol jeho jediný príspevok vo vedení krajiny. Prečítajte si o jeho pôsobení a živote viac. Budete nemilo prekvapení.
Pochádzal z roľníckej rodiny
Mao sa narodil v roku 1893 v provincii Hunan do pomerne zámožnej roľníckej rodiny. Hoci ho rodičia chceli vychovať ako praktického farmára, Mao miloval literatúru a túžil po vzdelaní (zameriaval sa predovšetkým na čínsku klasiku a revolučnú literatúru – vrátane Marxových spisov).
Od mladosti bol revolučným fanatikom
Už od mlada vyznával použitie násilia na dosiahnutie požadovaných zmien. Inšpiráciou mu bola ruská revolúcia, pričom veril, že Čína potrebuje podobnú cestu.
Bol zodpovedný za smrť desiatok miliónov ľudí
Mao stál za dvoma najničivejšími udalosťami v čínskej histórii – jedna z nich zahŕňala snahu o rýchlu industrializáciu, ktorá skončila hladomorom s 30 až 45 miliónmi obetí. Druhou bola revolúcia, kde nechával prenasledovať nepriateľov, ničil kultúrne dedičstvo, nechával popraviť intelektuálov a podnecoval násilie medzi študentmi.
Hygiena nebola jeho silnou stránkou
Nikdy si neumýval zuby – konzumoval špeciálny čaj, o ktorom tvrdil, že je postačujúcim prostriedkom. Jeho zuby však svedčili o opaku. Boli pokazené a z úst sa mu šíril zápach.
Mal množstvo mladých mileniek
Mao si udržiaval harém mladých žien – dokonca aj v starobe. Podľa niektorých zdrojov bol na sexe závislý. Svoje postavenie zneužíval najmä pre získanie mladých mileniek, pri ktorých sa aj on sám cítil mladší a vitálnejší ako v skutočnosti bol. Natoľko bol o svojom tvrdení presvedčený, že choroby liečil sexom, nie medicínou.
Mal zbierku vlastných citátov
Jeho najznámejším ideologickým dielom je tzv. Malá červená knižka, zbierka jeho výrokov, ktorú musel povinne čítať každý Číňan. Bola druhou najrozšírenejšou knihou sveta po Biblii.
Smrť a balzamovanie
Zomrel v roku 1976 na infarkt. Jeho telo zabalzamovali a vystavili v mauzóleu na Námestí nebeského pokoja v Pekingu (čo mal spoločné s Leninom). Napriek jeho mnohým chybám a krutosti ho dodnes viacerí Číňania uctievajú ako „otca národa“.
Nenávidel intelektuálov
Počas Kultúrnej revolúcie boli tisíce univerzít zatvorené a milióny učiteľov, profesorov a vedcov mučených alebo popravených. Mao veril, že vzdelanosť je hrozbou pre revolúciu (výnimkou boli jeho vlastné diela, ktoré boli ľuďom k dispozícii).
Zakázal, aby ho ľudia fotili zozadu
Trval na tom, že ho nikto nesmie fotografovať zozadu alebo z nevhodného uhla – nechcel, aby jeho obraz pôsobil neúctivo alebo nedôstojne. Každá fotografia, ktorá ho zachytávala, musela byť schválená.
