Mikročip pod kožou – realita, skorá budúcnosť alebo sci-fi?
Predstav si, že by si už viac nepotreboval peňaženku, kľúče ani kartu. Úplne by stačilo mať pod kožou zavedený jeden mikročip, ktorým by bolo možné vybaviť absolútne všetko. Možno sa to zdá ako veľmi rizikové, hrôzostrašné a zároveň na stovky rokov vzdialené, no opak je pravdou. Tento spôsob existencie využívajú ľudia už aj dnes.
Chcete vedieť, kde by ste sa s touto technológiou mohli stretnúť? Zaujíma vás ako funguje a na čo všetko sa dá uplatniť? Hneď vám to objasníme.
Čo je to mikročip?
Ide o veľmi malý čip (veľkosťou často porovnateľný so zrnkom ryže), ktorý sa vsunie pod kožu (typicky medzi palec a ukazovák). Funguje na princípe RFID alebo NFC technológie – rovnako ako bezkontaktné platobné karty či prístupové karty. Je to pasívne zariadenie bez batérie, ktoré sa aktivuje len vtedy, keď sa dostane do blízkosti čítačky.
Vonkajší obal býva z biokompatibilného materiálu (napr. biopolymer), aby sa znížilo riziko imunitnej reakcie tela.
Historický a vedecký zrod
Prvý známy implantát uskutočnil britský profesor Kevin Warwick ešte v auguste 1998! V rámci experimentu vložil pod kožu čip, vďaka ktorému bol schopný otvárať dvere, aktivovať svetlá a prijímať správy, keď prechádzal budovou.
Neskôr experimenty pokračovali — v roku 2002 implantoval komplexnejší čip s elektródami, ktorý umožňoval komunikáciu s nervovými vláknami a ovládanie robotickej končatiny.
Firma VeriChip sa pokúsila o komerčné použitie čipov na identifikáciu pacientov v nemocniciach, ale projekt sa neuchytil tak, ako sa očakávalo.
Prípady z reálneho sveta
Spoločnosť Walletmor ponúka implantovateľné platobné čipy, ktoré fungujú prostredníctvom technológie NFC. Čip je veľmi malý, váži menej ako gram, a je v biopolyméri. Podľa informácií firmy implantácia trvá asi 15 minút, je bezbolestná a čip začne fungovať okamžite. Výrobca tvrdí, že čip nemá batériu, nevysiela signály a neumožňuje sledovanie, pretože sa aktivuje len pri priložení k platobnému terminálu.
Kde sa už dnes používajú?
Priekopníkom je Švédsko, kde odhadom používajú čipy už celé tisíce ľudí. Najčastejšie ich využívajú na vstup do kancelárií alebo budov, kupovanie lístkov na vlak, platby v obchodoch či ukladanie vizitky alebo digitálnej identity.
Zdravotné riziká a štúdie
V laboratórnych štúdiách sa spojili niektoré typy RFID implantátov s výskytom nádorov u zvierat, avšak výsledky nie sú jednoznačné a nebudú priamo aplikovateľné na človeka. Čo je však preukázané je fakt, že niektoré implantáty (napr. magnetické) môžu byť nekompatibilné s MRI.
Bezpečnosť a súkromie
Kritici upozorňujú, že implantát môže byť zraniteľný voči hackerským útokom, ak by sa komunikácia alebo protokol zneužil.
