Nebezpečný signál z Antarktídy: Zimný ľad dosiahol alarmujúce minimum
Morský ľad v Antarktíde dosiahol tento rok tretí najnižší zimný rozsah od začiatku satelitných meraní pred takmer polstoročím. Podľa vedcov je za tým zreteľný vplyv globálneho otepľovania, ktoré čoraz viac zasahuje aj odľahlý južný pól. Tento vývoj má vážne následky nielen pre samotný kontinent, ale aj pre celú planétu.
Rekordne nízke hodnoty ľadu
Každú zimu sa oceán okolo Antarktídy rozšíri o stovky kilometrov zamrznutej morskej vody. Najväčší rozsah sa zvyčajne dosahuje v septembri alebo októbri, predtým než začne jarné topenie. Tento rok sa maximum objavilo 17. septembra, keď ľad pokrýval 17,81 milióna štvorcových kilometrov. Ide o tretí najnižší výsledok v 47-ročnej histórii meraní, horšie hodnoty sa objavili len v rokoch 2023 a 2024.
Klimatická zmena zasiahla aj Antarktídu
Až do roku 2016 ukazovali merania drobný, no postupný nárast rozsahu morského ľadu. V posledných rokoch sa však situácia dramaticky zmenila. Podľa odborníkov je príčinou teplejšia oceánska voda, ktorá sa dostáva bližšie k antarktickým pobrežiam. To znamená, že klimatická zmena už citeľne ovplyvňuje aj túto doteraz stabilnú oblasť.
Prečo je morský ľad dôležitý
Hoci samotné topenie plávajúceho ľadu nezvyšuje hladinu morí, jeho úbytok má iné nebezpečné následky. Biela plocha, ktorá odráža slnečné žiarenie, mizne a nahrádza ju tmavá voda pohlcujúca teplo. Okrem toho ľad pôsobí ako ochranný štít – bráni priamemu nárazu vĺn na pobrežie a chráni aj pevninský ľad, ktorý by inak mohol rýchlejšie stekať do oceánu.
Protikladné efekty: viac snehu, no aj viac rizík
Vedci pripúšťajú, že menší rozsah ľadu môže priniesť aj viac sneženia na Antarktíde. Teplejší a vlhší vzduch totiž prináša väčšie množstvo zrážok. Tento efekt by mohol krátkodobo čiastočne spomaliť rast hladiny morí. Dlhodobé záznamy však ukazujú, že ak sa oteplenie udrží, pevninský ľad sa bude zmenšovať.
Globálne dôsledky
Antarktický ľadový štít obsahuje dostatok vody na to, aby v prípade jeho výrazného úbytku dokázal zdvihnúť hladinu morí o niekoľko metrov. Hoci by takýto scenár trval stáročia, súčasný vývoj jasne ukazuje, že ľudstvom spôsobené otepľovanie už mení aj najchladnejšie oblasti sveta. Odhaduje sa, že oceány pohlcujú až 90 % tepla vzniknutého v dôsledku klimatickej zmeny.
