Pôvod nachos – improvizácia, ktorá mala zasýtiť skupinku ľudí.
Je chrumkavé, slané a neodolateľne dobré – reč je o nachos, ktoré musí dôverne poznáte každý jeden z vás. Ak sa náhodou našiel niekto, kto ešte nemal tú česť, rozhodne by to mal v dohľadnej dobe napraviť. Ide o jedlo, ktoré dôverne poznáme z kín či štadiónov, ale málokto, ak vôbec niekto, pozná jeho pôvod a históriu rozšírenia. Pritom za tým celým stojí obyčajný muž, ktorý sa rozhodol zaimprovizovať s cieľom nasýtiť. Nie len, že sa mu to podarilo, ale spravil aj dieru do sveta, a preto si zaslúži náš obdiv a uznanie. Napokon posúďte sami.
Ak ale máte radi spojenie chutného jedla so zaujímavou históriou, potom ste na správnom mieste.
Hlavný obsluhujúci Ignacio Anaya Garcias potreboval rýchle občerstvenie pre skupinu hladných zákazníkov
Ignacio Anaya pracoval ako vrchný v jednej z reštaurácií v štáte Coahuila. Jedného dňa krátko po bede sa dovnútra nahnula skupinka hladných žien – manželiek vojakov – ktoré sa rozhodli urobiť si výlet. Šéfkuchár však v tej chvíli nebol k dispozícii, no Anaya sa vynašiel. Vošiel do kuchyne, že niečo pripraví celkom sám.
Jedným z kľúčových aspektov Anayinho jedla bola prítomnosť plátku jalapeño na každom chipse na syre. Dosiaľ sa nevie, ako presne tento nápad vznikol. Možno mal Anaya skutočne kulinársky talent.
Názov jedla Ignacia Anayu je v skutočnosti jeho prezývka
Ženám improvizované jedlo natoľko chutilo, že sa Anaya pýtali ako sa volá. Prvé čo mu napadlo bolo „Nacho“ – čo bola jeho stará prezývka. Takto sa stvorilo nachos.
Rýchle jedlo Ignacia Anaya bolo veľmi rýchlo pridané do jedálneho lístka
Keďže ženy rozšírili informáciu o netradičnom, no veľmi chutnom jedle, nachos si okamžite získalo také množstvo popularity, že ho šéfkuchár zaradil na jedálny lístok. Netrvalo dlho a receptúru spolu s nápadom prevzali aj ďalšie reštaurácie. Postupne sa jeho súčasťou okrem syra a jalapeños stali olivy, fazuľa, kukurica, mäso a salsa, čo odrážalo kulinársku realitu tejto oblasti.
Následne začali nachos začať predávať na štadiónoch a jeho obľúbenosť ešte vzrástla a šírila sa na všetky smery, aj do ďalších krajín.
Ignacio Anaya si svoj výtvor nikdy nedal patentovať
Ignacio Anaya si mohol nechať patentovať svoje nachos, no neurobil to. Podľa jeho názoru išlo len o obyčajné, nie príliš významné občerstvenie, ktorým chcel docieliť spokojnosť zákazníkov a ich plný žalúdok.
Anaya si v roku 1960 otvoril v Piedras Negras vlastnú reštauráciu s výstižným názvom El Nacho a tým si splnil svoj sen. Jeho cieľom, ale nikdy nebolo zarábať veľké peniaze.
