Praktiky mumifikácie z celého sveta. Rozšírte si obzory.
Väčšina ľudí pozná múmie zo starovekého Egypta, kde bol proces mumifikovania celkom bežný, obľúbený a uznávaný. Proces mumifikovania však prebiehal aj v iných krajinách a národoch od čoho sa následne odvíjali aj tradície, ktoré boli uplatňované.
Je to zvláštne, ale mumifikovanie sa dá považovať za umenie. A aj keď nám to nie je známe, na určitých miestach a pri istých príležitostiach sa používa dodnes. Dôvody, pre ktoré sa tento proces vykonával boli rôzne, od náboženských cez politických až po tie neznáme. Zaujímave sú aj rozličné metódy, ktoré používali. Ak sa chcete dozvedieť viac a nebyť obmedzení len na Egypt, smelo pokračujte v čítaní. My vám odhalíme viaceré tajomstvá.
Budhistickí mnísi sa začali mumifikovať ešte za života
Mumifikácia zvyčajne začína až po smrti. U niektorých budhistických mníchov to však bolo trochu inak, čo znie naozaj desivo, nemyslíte? Celý život týchto mníchov bol nesmierne zvláštny. Verili, že cesta k nesmrteľnosti vedie cez trápenie počas života. Jedli preto iba orechy a semená, intenzívne cvičili, pili čaj z jedovatých rastlín, aby zabili parazity vo vnútri tela.
Nakoniec sa zamurovali do malej, uzavretej kamennej hrobky, zaujali lotosovú pozíciu a jednoducho čakali na smrť, pričom každý deň zvonili zvončekom, aby dali ľuďom vonku vedieť, že sú stále nažive. Keď zvonček prestal zvoniť, všetci vedeli, že mních vo vnútri je mŕtvy a môžu dokončiť proces mumifikácie. Bohužiaľ, u mnohých tento postup nebol úspešný.
Domorodí Peruánci ukladali múmie do polohy plodu
V novembri 2021 bolo nájdené telo v polohe plodu, omotané lanami a s rukami zakrývajúcimi tvár. Múmiu, ktorej pôvod odhadli na 800 až 1 200 rokov, našli v podzemí pod námestím na archeologickom nálezisku Cajamarquilla neďaleko Limy. Malo ísť o mladého muža 25 – 30 ročného pravdepodobne vysoko postaveného. Neďaleko neho bola nájdená aj keramika, kamenné nástroje a mäkkýše.
Starovekí Čiľania mumifikovali aj papagáje, pretože boli znakom bohatstva
Papagáje ara nie sú pôvodom z čilskej púšte Atacama, ale archeológovia v tejto oblasti našli ich perie, ako aj mumifikované verzie týchto vtákov. Našlo sa ich presnejšie 27 zachovaných jedincov na piatich archeologických lokalitách v Atacame (papagáje sem museli byť privezené obchodnou cestou ešte v období 1100 až 1450 n.l.).
Vedci nevedia, prečo boli vtáky mumifikované, niektoré s otvorenými ústami a iné s rozprestretými krídlami. Podľa zistení výskumu však chov týchto farebných, exotických a charizmatických vtákov slúžil ako jednoznačné znamenie bohatstva.
Múmie z kabayanského ohňa boli uchovávané ako sušené mäso
Kabajské múmie z Filipín si museli prejsť naozaj špecifickým procesom. Mumifikovaní boli predovšetkým vodcovia kmeňov, ktorým sa ešte pred smrťou podal silne slaný nápoj, ktorý mal ich telo čo najviac dehydratovať. Po smrti ich umiestnili do blízkosti ohňa, aby ich ešte viac vysušili a do úst im vháňali tabakový dym, aby ich očistili aj zvnútra. Po tomto procese ich telo natreli bylinkami a zaniesli ich do jaskyne, kde mali odpočívať v pokoji.
Kmeň Ibaloi pokračoval v tejto praxi, až kým ho európski kolonizátori v 16. storočí nezakázali.
