Prečo naše telo stuhne, keď sme vystrašení?

Portrét muža so zdeseným výrazom, ruky na hlave, široké oči, v obraze.
Zdroj: www.pinterest.com

Možno ste to už zažili. Náhly zvuk v noci, nepríjemná situácia na ulici alebo konflikt, ktorý vás úplne zaskočí. Namiesto úteku či obrany nedokážete prehovoriť ani sa pohnúť. Tento stav sa môže zdať nelogický, no v skutočnosti ide o prirodzenú obrannú reakciu mozgu. Poďme si to ale vytvetliť

Boj, útek… a zmrazenie

Už v roku 1915 fyziológ Walter Bradford Cannon opísal známe reakcie „boj alebo útek“. Neskôr si však vedci uvedomili, že existuje aj tretia možnosť, zmrazenie. Táto reakcia bola podrobnejšie skúmaná až v 70. rokoch, keď psychológ Gordon G. Gallup Jr. prepojil ľudské správanie s tzv. tonickou imobilitou, ktorú pozoroval u zvierat ohrozených predátormi. Zmrazenie neznamená slabosť ani zlyhanie. Ide o automatickú reakciu, ktorá sa spustí skôr, než si situáciu dokážeme vedome uvedomiť.

Čo sa deje v mozgu pri strachu?

Keď mozog vyhodnotí situáciu ako hrozbu, aktivuje sa amygdala, centrum spracovania strachu. Tá vyšle signál do hypotalamu, ktorý spustí uvoľňovanie stresových hormónov, najmä adrenalínu. Do hry vstupujú dve časti autonómneho nervového systému. Ak prevezme kontrolu sympatický nervový systém, telo sa pripraví na akciu – boj alebo útek. Ak však dominuje parasympatický nervový systém, telo sa „zastaví“. Srdcový tep a dýchanie sa spomalia, svaly stuhnú a človek zostane nehybný.

Schéma mozgu s označenou amygdalou, kľúčovou pre emócie a spracovanie pamäte.
Zdroj: Screenshot/Youtube/Neuroscientifically Challenged

Prečo je zmrazenie vlastne užitočné?

Zmrazenie dáva mozgu čas na rýchle vyhodnotenie situácie. Zmysly sa zostria, vnímanie bolesti sa zníži a telo šetrí energiu. V prírode tento mechanizmus zvyšoval šance na prežitie, pretože nehybné zviera bolo pre predátora menej nápadné. U ľudí však môže pôsobiť mätúco, najmä v sociálnych alebo stresových situáciách, kde očakávame aktívnu reakciu.

Zmrazenie môže zažiť každý, no častejšie sa objavuje u ľudí s úzkosťou alebo traumou. Novšie výskumy, vrátane štúdií z roku 2024, naznačujú, že mozog má špecifické chemické dráhy, ktoré rozhodujú, či prejde zo zmrazenia do úteku. Tieto poznatky môžu v budúcnosti pomôcť pri liečbe posttraumatickej stresovej poruchy.

Osoba so zahalenou hlavou a rukou na ústach v čiernobielej kompozícii.
Zdroj: www.unsplash.com

Záver

Zmrazenie nie je vedomé rozhodnutie ani osobné zlyhanie. Je to rýchla obranná stratégia mozgu, ktorá má jediný cieľ: ochrániť vás. Pochopenie tejto reakcie môže znížiť pocity viny a pomôcť lepšie zvládať stresové situácie v budúcnosti.

Zdroj

Vybrané pre vás:

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov
0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie