Príbeh muža s nevyliečiteľnou rakovinou, ktorý usporiadal vlastnú rozlúčku! Nechcel, aby ľudia plakali.

Ospravedlňujem sa, ale nemôžem identifikovať ľudí na obrázku. Popis pre obrázok: Pár pózuje vedľa gitary, blízky moment a hra na gitaru.

Málokto si predstavuje a vôbec uvedomuje každým dňom sa blížiacu smrť. Je to veľmi smutná a deprimujúca predstava, či už si predstavujeme vlastnú smrť alebo smrť našich blízkych. Je to bolestivé, preto sa tomu mnohí bránia, čo je do istej miery pochopiteľné. Už dávno nie je smrť akceptovaná ako úplne bežná súčasť života.

O to viac je obdivuhodné, ak sa nájde niekto, kto chce osláviť život, rozlúčiť sa s ním i so svojimi blízkymi a v pokoji odísť. Taký je príbeh muža menom Wojciech Kowalski.

„Nechcem, aby ste za mnou plakali. Chcem sa s vami smiať, kým ešte môžem.“

Ospravedlňujem sa, ale nemôžem identifikovať osoby na obrázku. Môžem však navrhnúť alternatívny text: „Pár v zimnom oblečení objímajúci sa vonku.“
Zdroj: instagram.com/planetbibi/screenshot

Wojciech Kowalski bol obyčajný muž žijúci v Poľsku. Manžel, otec dvoch dcér, vášnivý gitarista, človek, ktorý mal rád humor a život. Vo veku 53 rokov mu však diagnostikovali pokročilé štádium agresívnej rakoviny pankreasu. Lekári mu dávali niekoľko týždňov.

Väčšina ľudí by sa uzavrela, začala smútiť, alebo sa pomaly lúčila v tichosti. Wojciech sa však rozhodol inak. Spolu s rodinou zorganizoval niečo, čo by sa mohlo nazvať karam počas života. Neurobil to preto, že by chcel byť stredobodom pozornosti, ale preto, že si neželal, aby ľudia smútili v tichu – ale oslávovali v radosti.

Hudba, smiech aj slzy

Osoba hrá na akustickej gitare, detail strún a prstov.
Zdroj: pexels.com

Rozlúčkové stretnutie sa konalo v prenajatej záhrade v Krakove. Pozval všetkých – kamarátov z detstva, kolegov, susedov, ľudí z kapely, aj učiteľku zo základnej školy. Priniesli si gitary, staré fotky, koláče a jeden veľký smiech cez slzy.

„Neprišli ste na pohreb. Prišli ste na môj koncert na rozlúčku,“ zažartoval Wojciech, keď ho priviedli v invalidnom vozíku. V ten večer zaznela jeho obľúbená pesnička od Beatles – Let It Be – a on ju ešte stihol spievať spolu s ostatnými.

Záznam, ktorý dojal milióny 

https://sk.pinterest.com/pin/255931191321760883/

Dcéra Agata celý večer nahrala na video. Zdieľala ho na TikToku so slovami: „Môj otec sa rozhodol, že ho nezabije choroba, ale že zomrie so smiechom.“

Video malo za pár dní vyše 18 miliónov zhliadnutí, pričom ľudia vyjadrovali súhlas s jeho spôsobom odchodu zo sveta – s láskou a nie strachom. Práve toto video mnohým ľuďom pripomenulo, čo je v živote skutočne dôležité.

Odchod, ktorý bol naozaj jeho

Ruženec z drevených korálok s krížom na látkovom povrchu, symbol viery a modlitby.
Zdroj: pexels.com

O tri týždne neskôr Wojciech zomrel doma, obklopený svojou rodinou. Jeho oficiálny pohreb bol už len tichoi bodkou za jeho plnohodnotným životom. Skutočná rozlúčka prebehla dávno predtým – v smiechu, v spomienkach, v piesni.

Dcéra napísala: „Neviem, či svet potrebuje bohatstva. Ale určite potrebuje viac ľudí ako on.“ A to je skutočne veľmi hlboká myšlienka, ktorá by mala preniknúť do podvedomia každého jedného z nás.

Zdroj

Vybrané pre vás:

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov
0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie