Príroda skrýva mnohé tajomstvá. Poďme ich spolu odhaliť.
Zem je plná zážitkov, ktoré sa zdajú byť obyčajné, no veľakrát platí, že práve v tej obyčajnosti sa skrýva najviac zaujímavého a krásneho. Sú to rôzne formy života, modrá obloha, slaný oceán a taktiež oslnivé západy slnka. Je to náš domov, ktorý by sme si mali vážiť a obdivovať. A rozhodne by sme nemali zatvárať oči pred tým, čo nás obklopuje, či už je to skôr dobré alebo zlé.
Dovoľte, aby sme vám predstavili zopár naozaj uchvacujúcich faktov o prírode. Možno sa dozviete niečo nové, čo vás prinúti viac sa učiť a zamýšľať.
Existujú albínske sekvoje, ktoré “vysávajú” živiny z iných stromov
Rovnako ako všetky rastliny, aj sekvoje potrebujú živiny na to, aby mohli rásť a prežiť. Získavajú ich práve v procese fotosyntézy, ku ktorej potrebujú chlorofyl. A tu dochádza k problému, pretože existujú aj albínske sekvoje, ktoré chlorofyl neobsahujú. Práve preto musia žiť parazitickým spôsobom života a oberať o živiny okolité rastliny, a to prostredníctvom koreňového systému.
Atmosféra Zeme siaha až za Mesiac
Málokto vie, že atmosféra Zeme siaha až do vzdialenosti 624 tisíc kilometrov do vesmíru. Je však vo forme “oblaku” atómov vodíka známy ako „geokorona“ Zeme. Priemerná vzdialenosť Mesiaca od našej planéty je 380 tisíc kilometrov, čo znamená, že atmosféra Zeme siaha ďaleko zaň.
V atmosfére sú baktérie, ktoré dokážu ovplyvniť počasie
Baktérie sa nachádzajú úplne všade okolo nás, čo znamená, že sa vznášajú aj voľne vo vzduchu. Podľa istej štúdií môžeme povedať, že sa v atmosfére nachádza až 100 rôznych druhov baktérií, čo rozhodne nie je málo. Predstavujú osobitný mikrobióm, ktorý dokáže do istej miery ovplyvniť počasie, napríklad menia teplotu tak, aby vyvolali dážď alebo sa môžu stať súčasťou ľadových častíc. Dokonca môžu zvýšiť aj početnosť bleskov počas búrky.
Prečo je oceán slaný?
Je to preto, že dažďová voda obmýva skaly, ktoré obklopujú oceány a moria, a keďže dážď je mierne kyslý, skaly pomaly erodujú. Ióny uvoľnené v tomto procese sa dostávajú do vody, kde prispievajú k celkovej slanosti oceánu.
Dramatickejší zdroj soli však pochádza z hydrotermálnych prieduchov. Oceánska voda presakuje do trhlín na morskom dne a je ohrievaná magmou zo zemského jadra. Teplo spôsobuje sériu chemických reakcií. Voda má tendenciu strácať kyslík, horčík a sírany a zachytávať kovy ako železo, zinok a meď z okolitých hornín.
Ozón, petrichor a geosmín sú vône spojené s dažďom
Zmes rôznych špecifických vôní po daždi dôverne pozná každý jeden z nás. Ale aké sú ich názvy a z čoho pochádzajú?
Ozón je definovaný ako sladký, trochu štipľavý pach. Vôňa vzniká, keď elektrický náboj, ako napríklad blesk, „rozdelí atmosférické molekuly dusíka a kyslíka na samostatné atómy“. Jedným z výsledkov tohto chemického procesu je ozón alebo O3.
Petrichor označuje vôňu po silnom daždi. Môže za to dážď vytláčajúci molekuly na suchých povrchoch – rastlinách a stromoch v prírode, či betóne a asfalte v meste.
Geosmin je vôňa vlhkej zeme, metabolický vedľajší produkt baktérií alebo modrozelených rias.
