Rádioaktivita a jej účinky, nie len na zvieratá. Niektoré prípady sú desivé.
11. marca 2011 zažilo mesto Tōhok zemetrasenie, ktoré iniciovalo tsunami, ktoré veľmi významne ovplyvnilo jadrovú elektráreň Fukušima Daiichi. Po katastrofe v Černobyle v roku 1986, je to druhá najdesivejšia udalosť v histórii. V dôsledku tejto hrôzy prišlo o život približne 18 500 ľudí, tisíce prišli o svoje domovy a tí čo prežili majú pravdepodobnosť vzniku rakoviny štítnej žľazy extrémne vysokú. Menej podstatná, ako sú ľudia je zver, ktorá bola takisto postihnutá. Veľké množstvo aj domácich zvierat nebolo evakuovaných a tak zostali napospas účinkom radiácie, ktoré mohli viesť k ich smrti.
Prečítajte si o tom, do akej miery rádioaktivita ovplyvnila životy zvierat. Zostanete zaskočení.
Naoto Matsumura, strážca zvierat vo Fukušime
Hneď na úvod je dôležité predstaviť vám muža so skutočne hrdinským príbehom. Naoto Matsumura, obyvateľ Tomioky, mesta vo Fukušime, sa nechal evakuovať ako všetci ostatní. Podmienky v pripravených táboroch mu ale ani zďaleka nevyhovovali. Túžil sa vrátiť a zistiť, čo sa stalo s jeho farmou. Vrátil sa aj napriek prosbám svojej rodiny. Keď prišiel na farmu, nenašiel jediného človeka, za to na neho čakalo veľké množstvo zvierat. Napriek nebezpečenstvu, ktorú mu hrozilo, keď zostane, sa rozhodol o ne postarať. Do starostlivosti mu pripadli psy, mačky, kravy, kačice, pštrosy, ošípané a dokonca aj poník. Pri nich sa rozhodol dožiť, aj keď ho lekár ubezpečil, že smrť môže prísť o dobrých 30 rokov.
Rádioaktívne diviaky spojené s prejavmi agresivity
Keď boli obyvatelia Fukušimy prinútení opustiť svoje obydlia, diviaky z okolitých hôr zostúpili a ovládli oblasť. Môžete ich stretnúť prechádzať sa po uliciach mesta hľadajúc potravu. Pri strete s človekom, ktorý by sa chcel vrátiť domov, neraz útočia.
V roku 2017 sa ale zrušila povinnosť evakuácie a ľudia sa chceli vrátiť. Problém s diviakmi sa teda rozhodli riešiť prostredníctvom pascí a lovu.
Mačky a psy v útulku, kde môžu spokojne žiť
Nyander Guard je útulok pre zvieratá, ktoré po katastrofe zostali žiť na mieste. Celkovo sa jedná o 20 tisíc zvierat, ktoré mohli zomrieť vo voľnej prírode, no 52-ročný obchodník z Fukušimy sa spolu s dobrovoľníkmi rozhodli zachrániť čo najviac z nich. Nebolo však jednoduché pohybovať sa po stratenom území. Podarilo sa im umiestniť tisíc psov a mačiek, čo nie je málo.
Populácie vtákov vo Fukušime klesajú
Viaceré štúdie ukázali, že od jadrovej katastrofy populácia vtákov žijúca v okolí rapídne klesla. Z 57 druhov vtákov, ktoré sa tu bežne vyskytujú, u 30 druhov zaznamenali výrazný úbytok počtu. Týkalo sa to najmä domácich druhov ako je vravec či vrana, menej tých druhov, ktoré sú sťahovavé.
Motýle ovplyvnené žiarením majú vrodené chyby
Ukázalo sa, že motýle vo Fukušime sú veľmi výrazne citlivé na žiarenie a v ďalších generáciách sa u nich prejavili viaceré fyzické abnormality ako napríklad krátke predné krídla a kratší životný cyklus. Zároveň však platí, že tie jedince, ktoré prežijú si vyvíjajú odolnosť voči pôsobeniu žiarenia, čo je evolučne nesmierne výhodné.
Králik sa narodil bez uší
Yuko Sugimoto, obyvateľka Namie, mesta, ktoré sa nachádza mimo zakázanú zóny si krátko po katastrofe všimla zvláštnu vec – králičici sa narodilo mláďa s albinizmom (mal bielu srsť a červené oči) a absolútne bez uší. Zodpovedná za to mohla byť kontaminovaná podzemná voda, čo vyvolalo obavy týkajúce sa vzdialenosti možného postihnutého územia.
