Slovenská žatva lámala nezvyčajné rekordy. Poľnohospodárom však chýbala voda
Slovenskí poľnohospodári majú za sebou nezvyčajnú sezónu. So zberom začali už 12. júna, no posledné práce sa skončili až 9. septembra. Žatva tak trvala 92 dní a zaradila sa medzi najdlhšie za posledné desaťročie.
Výsledky však boli veľmi rozdielne. Kým na niektorých poliach sa plodinám darilo, inde úrodu výrazne znížilo sucho.
O výsledku často rozhodlo, kde zapršalo
Počas jari chýbalo v pôde podľa regiónu približne 70 až 200 milimetrov vody. Nedostatok vlahy ovplyvnil vývoj ozimných aj jarných plodín a prejavil sa aj pri zbere.
Rozdiely boli miestami výrazné dokonca v rámci jedného poľnohospodárskeho podniku. Niektoré parcely priniesli dobré výsledky, zatiaľ čo inde bola úroda približne polovičná. Rozhodujúce bolo najmä to, či rastliny dostali dostatok vody v kľúčovej fáze vývoja.
Niektoré úrody klesli takmer o štvrtinu
Pri ozimnej pšenici dosiahla priemerná úroda 5,41 tony z hektára, medziročne teda klesla o 17 %. Jarná pšenica zaznamenala pokles o 23 % a jarný jačmeň dokonca o 24 %.
Menej sa darilo aj repke, ktorej úroda klesla o 9 %. Výnimkou bol ozimný jačmeň, pri ktorom poľnohospodári zaznamenali medziročné zlepšenie o 9 %.
Najväčšie výpadky sa však týkali krmovín. Tohtoročné výsledky tak opäť ukázali, aký výrazný vplyv má nedostatok zrážok na slovenské poľnohospodárstvo. Na Záhorí je situácia ešte komplikovanejšia, pretože problémy s nedostatkom vody tam pretrvávajú už niekoľko rokov.
