Slovenský dlh rastie. Na jedného obyvateľa už pripadá približne 16-tisíc eur
Verejné financie Slovenska zostávajú pod tlakom. Dlh krajiny sa približuje k 60 percentám HDP, čo predstavuje približne 88 miliárd eur. V prepočte na jedného obyvateľa ide asi o 16-tisíc eur.
Podľa ekonóma Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera by bezpečnejšia hranica bola približne do 50 percent HDP. Nižšie zadlženie totiž štátu poskytuje väčší priestor reagovať na prípadnú ďalšiu hospodársku krízu.
Hranica 100 miliárd eur sa približuje
Ak bude dlh pokračovať v súčasnom raste, približne o rok a pol môže dosiahnuť 100 miliárd eur. V horizonte ďalších desiatich rokov by sa podľa Šustera mohol priblížiť dokonca k 200 miliardám eur.
Vysoký dlh síce neznamená, že by si Slovensko okamžite prestalo vedieť požičiavať, znižuje však rezervu štátu na zvládanie budúcich problémov.
Problémom boli aj roky medzi krízami
Zadlženie výrazne rástlo počas finančnej, covidovej aj energetickej krízy. V priaznivejších obdobiach sa ho však Slovensku nepodarilo znížiť natoľko, aby pred ďalšími problémami obnovilo dostatočnú rezervu.
Ako príklad Šuster uvádza Česko. Obe krajiny mali pred finančnou krízou podobnú úroveň zadlženia, Českej republike sa však neskôr podarilo počas lepších ekonomických rokov dlh znížiť výraznejšie.
Práve vytváranie rezerv v časoch, keď sa ekonomike darí, je podľa ekonóma dôležité na to, aby mal štát pri ďalšej kríze dostatok priestoru na pomoc.
