Či už ide o kus odlomenej kôry alebo zlomený konár, väčšinou si tieto veci nevšímame a necháme ich len tak ležať na zemi. Debra Bernier je však trochu iná. V týchto odhodených kúskov totiž vidí dušu a obrovský potenciál. Za pomoci svojho talentu ich premieňa na úchvatné sochy, prostredníctvom ktorých spája ľudské črty s prírodným bohatstvom.
Nie je to však žiadna mágia, „len“ talent a kreativita. Debra nachádza kúsky naplaveného dreva a následne z nich vytvára tieto dokonalé diela. Z odhodeného dreva dokáže vytvoriť tváre žien, ktoré vyzerajú, akoby sa práve prebúdzali. Pri tvorbe sa umelkyňa snaží zachovať prirodzené kontúry materiálu, vďaka čomu môže pracovať s detailmi v úplne inom novom smere.
Materiál, s ktorým pracuje, nevníma ako niečo neživé. Uvádza, že nikdy nepracuje s prázdnym plátnom. Každý kus je totiž už dielo, ktoré vytvoril vodnú prúd a vietor. Inšpiráciu na ich dotvorenie hľadá všade okolo seba. Dalo by sa povedať, že jej výtvory sú odrazom jej života, rodiny a detí, ale aj spojením človeka s prírodou. Od útleho detstva zbožňuje prírodu a cíti sa byť nesmierne vďačná, že túto svoju lásku môže pretaviť do umenia a podeliť sa o ňu so svojimi sledovateľmi.
Každá z jej sôch rozpráva svoj jedinečný príbeh. Postavy zobrazujú témy krásy, materstva a plodnosti, pričom vo vás môžu vyvolať celú škálu emócií. Cieľom jej umenia je priviesť ľudí k uvedomeniu, že príroda už je umením a človek by sa s tým mal naučiť žiť v mieri. Preto keď nabudúce uvidíte spadnutú halúzku alebo list, pozerajte sa na ne ako na kus umenia, nie ako na odpad.
