Temná stránka dostihov: Kde a ako končia kone, keď už nepatria k najvýkonnejším?
Dostihy koní nie sú príliš známe, no vo svojom okruhu fanúšikov a obdivovateľov sú ešte stále vnímané ako noblesný šport plný vzrušenia, tradície a adrenalínu. Pre mnohých sú neodmysliteľnou súčasťou spoločenských podujatí a kultúrnych tradícií, najmä v krajinách ako sú Veľká Británia, USA, Francúzsko či Austrália. Za eleganciou a extravaganciou sa ale skrýva temná realita, o ktorej sa bežne nehovorí – osud koní, ktorí už nie sú pre športový svet potrební.
Život dostihového koňa
Väčšina dostihových koní, najmä plnokrvníkov, začína s tréningom vo veľmi mladom veku, často už po dovŕšení jedného, maximálne dvoch rokov. Treba však povedať, že ich fyzický stav ešte nie je prispôsobený záťaži, ktorej ich vystavia. Nemajú plne vyvinuté kosti a šľachy, čo zvyšuje riziko zranenia.
Priemerná kariéra dostihového koňa trvá len pár rokov. Počas nej čelí náročným tréningom, pretekom na hranici fyzických možností, stresu a často aj zdravotným problémom.
Čo sa stane, keď sa kôň zraní alebo prestane vyhrávať?
O tejto súčasti dostihov a koní samotných sa z pochopiteľných dôvodov hovorí len veľmi málo. Ich osud je však prinajmenšom znepokojivý. Ak už nie sú schopní zúčastňovať sa dostihov, je to niekoľko možností – môžu ísť na porážku a ich mäso sa smie spracovať. To platí v krajinách ako je Austrália, Kanada či Francúzsko (šokujúce sú záznamy, ktoré odhalili, že skutočne skončia ročne na bitúnku stovky až tisíce dostihových koní). Častokrát sa jedná aj o zdravé zvieratá, stačí, že sa vyskytne problém s ich predajom.
Druhou možnosťou je predaj koňa na aukciách, pričom sa dostane do rúk celkom neznámemu človeku, ktorý nemusí automaticky byť milovníkov zvierat a koní. Často sa potom kone ocitajú v nevyhovujúcich podmienkach, napríklad u jazdeckých začiatočníkov.
Občas sa môžeme stretnúť aj s premiestnením na menej prestížne alebo ilegálne preteky, kde bývajú podmienky ešte nebezpečnejšie a starostlivosť minimálna.
Zanedbanie alebo utratenie
Ak kôň utrpí vážne zranenie, ktoré vyžaduje nákladnú liečbu, majitelia sa často rozhodnú pre eutanáziu. V najhorších prípadoch môže dôjsť k zanedbávaniu, podvýžive či dokonca k utrpeniu bez veterinárneho zásahu.
Čo hovoria štatistiky?
V Austrálii ročne zahynie alebo je zabitých približne 10 000 dostihových koní. Mnohí z nich končia na bitúnkoch.
V USA je je predaj koňského mäsa na ľudskú spotrebu zakázaný, no kone sa smú exportovať do Mexika a Kanady na porážku.
Veľká Británia – niekoľko medializovaných prípadov odhalilo, že aj v krajine s prísnou legislatívou končia stovky dostihových koní ročne na jatkách.
Treba dodať, že nie všetky kone končia tragicky – časť z nich má to šťastie, že si nájde nový domov, kde môžu pokojne žiť, prípadne sú súčasťou jazdeckej školy či figurujú ako chovné zvieratá. Táto skupina však tvorí podstatnú menšinu.
Zranenia a smrť priamo počas pretekov
Temná stránka dostihov nespočíva len v osude koní po ukončení ich kariéry. Aj počas samotných pretekov sú zranenia a fatálne nehody pomerne časté. Zlomeniny nôh, poškodenia šliach či vážne úrazy chrbtice patria medzi bežné zranenia.
V prípade ťažkých úrazov sa kone často utrácajú priamo na mieste, pretože ich zdravotný stav neumožňuje rekonvalescenciu.
