Tiché hrdinky dejín: 4 ženy, ktoré zmenili svet, no takmer nikto o nich nevie!

Ľudia majú tendenciu zabúdať na ženy z histórie – to že sú autorkami mnohých obdivných vynálezov alebo veľkých skutkov je menej podstatné a oslavované, ako keby sa jednalo o muža. Ich príbehy často zmiznú v poznámkach pod čiarou alebo sa ich zásluhy pripíšu mužom. Preto sme sa rozhodli ti dnes predstaviť štyri výnimočné ženy – vedkyňu, programátorku, záchrankyňu detí a bojovníčku za klímu – ktorých práca ovplyvnila milióny životov. 

Ada Lovelace – geniálna matematička, ktorá programovala ešte predtým, než existovali počítače

Dcéru básnika Lorda Byrona by mnohí očakávali skôr na literárnej scéne. No Ada Lovelace bola iná ako jej otec – fascinovala ju veda, logika a čísla. Spolupracovala s vynálezcom Charlesom Babbageom, ktorý navrhol analytický stroj, predchodcu dnešného počítača.

Ada do jeho poznámok pridala algoritmus, aby stroj mohol vykonať to ,čo si zaumienila, tým sa stala prvou programátorkou na svete. Žila v 19. storočí, v dobe, keď ženy nesmeli študovať matematiku na univerzite. A predsa navždy zmenila smerovanie technológie.

Rosalind Franklinová – žena, bez ktorej by nebola DNA

Ak si pamätáte školské učivo zamerané na štruktúru DNA určite sa vám vybavia dve mená – Watson a Crick! Ale len málokto vie, že v prípade ich objavu bola kľúčová fotografia, ktorá umožnila odhaliť dvojzávitnicu DNA a bola dielom Rosalind Franklinovej – brilantnej britskej biochemičky!

Pracovala s röntgenovou kryštalografiou a jej slávna „fotografia 51“ bola rozhodujúcim dôkazom, ktorý Watson a Crick využili – bez jej priameho súhlasu. Nobelovu cenu získali oni. Franklinová zomrela vo veku 37 rokov na rakovinu a jej zásluhy boli uznané až o desaťročia neskôr. 

Dnes je považovaná za matku molekulárnej biológie – zaslúžene, aj keď počas života ostala v tieni.

Irena Sendlerová – žena, ktorá zachránila 2 500 židovských detí

Počas nacistickej okupácie Poľska riskovala zdravotná sestra Irena Sendlerová každý jeden deň. Pod zámienkou zdravotnej kontroly vchádzala do varšavského geta, kde bola všadeprítomná smrť.

V skutočnosti odtiaľ pašovala židovské deti – v taškách, batohoch, dokonca aj v krabiciach. Každému dieťaťu našla novú rodinu a uložila ich skutočné mená do pohára, ktorý zakopala, aby ich po vojne mohli nájsť príbuzní.

Gestapo ju zatklo, mučilo, no nikdy nevyzradila jediné meno. Z geta sa dostala von vďaka úplatku odbojovej organizácie – a ihneď pokračovala v práci. Po vojne sa na ňu veľmi rýchlo zabudlo, no dnes je uznávaná ako jedna z najväčších humanitárnych hrdiniek 20. storočia.

Wangari Maathai – žena, ktorá zasadila milióny stromov a vzoprela sa režimu

Wangari je prvá východoafrická žena, ktorá získala doktorát a Nobelovu cenu za mier. Predovšetkým to však bola žena, ktorá pochopila, že ochrana prírody je aj ochranou ľudskej dôstojnosti.

Wangari Maathai založila v Keni iniciatívu, v rámci ktorej ženy sadili stromy, chránili pôdu a získavali ekonomickú nezávislosť. V čase, keď sa vláda pokúšala vyklčovať lesy pre zisk, sa postavila režimu a čelila zatknutiam, vyhrážkam aj násiliu.

Jej hnutie vysadilo vyše 50 miliónov stromov. Zanechala za sebou les, ktorý dodnes prosperuje.

Zdroj 1, Zdroj 2, Zdroj 3, Zdroj 4