Vláda kráľovnej Viktórie trvala od roku 1837 až do roku 1901. Bola jednou z najdlhších v britskej kráľovskej histórii a pre krajinu bola charakteristická množstvom zmien a prevratov. Bola taká vplyvná, že po nej pomenovali celé toto obdobie a dodnes sa pri slove viktoriánsky čas vybaví vysoká spoločnosť, priemyselná revolúcia, ikonické umelecké diela a pôsobivá architektúra. Čo sa týka samotnej kráľovnej, žila fascinujúci a niekedy bizarný život.
Vďaka nej sa pomeraniani stali malými
V súčasnosti si britskú kráľovskú rodinu spájame s corgi, a to vďaka kráľovne Alžbete, ktorá mala tieto malé psy. Viktória však mala záľubu aj v psoch. Jej obľúbeným plemenom bol divoký malý pomeranian. Viktória si v roku 1888 adoptovala nezvyčajne malého pomeraniana. Psík sa jej zapáčil svojou malou veľkosťou, a tak ich dala doviezť z celej Európy, aby sa stali súčasťou chovného programu. Len malé psy jej vyhovovali a výsledkom jej úsilia je, že moderný pomeranian zvyčajne neváži viac ako sedem kilogramov. Mimo kontextu sa nič z toho nezdá dramatické, ale musíte vedieť, ako vyzeral pomeranian pred rokom 1888. Psy boli v priemere oveľa väčšie ako ten, ktorého získala Viktória. V skutočnosti bolo známe, že niektorí pomeriáni vážili až 50 kilogramov. V skutočnosti zmenšila psy na oveľa menej ako polovicu ich pôvodnej veľkosti, a to je dnes štandardom plemena.

Začala trend bielych svadobných šiat
Svadobné šaty sú veľký biznis. Očakáva sa, že celosvetový priemysel svadobných šiat bude mať do roku 2027 hodnotu takmer 80 miliárd dolárov. Toto číslo je ohromujúce. Ukazuje však, ako vážne berú niektoré ženy svoje šaty. A nikto nemal na moderné svadobné šaty väčší vplyv ako kráľovná Viktória. S nosením svadobných šiat sa spája veľa tradícií. Väčšina ľudí už počula, že sa nosí niečo staré a nové, požičané a modré. Pokiaľ ide o samotné šaty, preferovanou farbou je biela, pretože je symbolom čistoty. Niektorí ľudia sa domnievajú, že je nevhodné nosiť biele svadobné šaty, ak máte druhé manželstvo alebo ak už máte deti. Celá táto myšlienka pochádza z čias Viktórie. Pred Viktóriou boli svadobné šaty kráľovských rodín často červené. Biela sa vlastne vôbec nepoužívala, pretože ju nosili smútiaci ľudia. Viktória si však na svoju svadbu v roku 1840 navrhla vlastné šaty z čipky a saténu, ktoré spôsobili šok v britskej aristokracii. Začala sa nová éra svadobného oblečenia, pretože ženy chceli byť odvážne a vyniknúť ako kráľovná. Biela farba sa stala novým štandardom.

Edward Jones jej ukradol spodnú bielizeň
Žijeme v dobe, v ktorej je uctievanie celebrít každodennou záležitosťou. Niektorí ľudia sú posadnutí svojimi obľúbenými hercami alebo spevákmi spôsobom, ktorý nás ostatných trochu znervózňuje. Nie je to však nový fenomén. Možno je teraz bežnejší, ale existoval aj za čias Victorie. Edward Jones, často označovaný ako Boy Jones, mal 14 rokov. Historici tvrdia, že nebol duševne chorý, aspoň pokiaľ je to známe. Bol však kráľovnou mimoriadne posadnutý. Až tak, že sa mu podarilo vlámať do Buckinghamského paláca a ukradnúť jej spodnú bielizeň. Jones sa do paláca vlámal nielen raz, ale niekoľkokrát. Trikrát ho chytili a k ďalším sa priznal. Bezpečnosť v tých časoch nebola taká prísna a v skutočnosti v paláci vôbec neboli žiadne stráže. Jones sa teda jednoducho vkradol cez okná alebo dvere, ktoré ľudia zabudli zamknúť. Okrem krádeže jedla a toho, že ho viackrát prichytili na tróne, ho prichytili aj s kráľovninou spodnou bielizňou napchatou v nohaviciach. Podľa zákona nič z toho nebolo trestným činom, takže ho nikdy nemohli uväzniť na dlho. Nakoniec ho prinútili nastúpiť na loď do Brazílie, ale keď sa vrátil, uväznili ho na lodi na šesť rokov a potom ho poslali do Austrálie.

Žula kokaínovú žuvačku s Churchillom
Ak viete veľa o medicíne vo Viktóriinej ére, viete, že hranica medzi tým, čo dnes považujeme za lieky a narkotiká, neexistovala. Veci ako heroín a kokaín boli bežné ako lieky proti bolesti a najmä kokaín bol súčasťou všetkého od vína až po žuvačky. Ešte predtým, ako sa stala Coca-Cola módou, ste si mohli kúpiť Coca-Bolu, žuvačku, v ktorej bol každý kúsok naplnený až 10 riadkami kokaínu. Viktória vraj niečo také žula, a to s mladým Winstonom Churchillom. Reklamy na žuvačku tvrdili, že dodáva užívateľovi dodatočnú silu na výkon práce, ako aj zmierňuje únavu. Mohla by vám tiež pomôcť zbaviť sa návyku na tabak.

Prežila osem pokusov o atentát
Na to, aby sa človek postavil na čelo národa tvárou v tvár odporu, je potrebný určitý typ človeka. Nie v podobe nesúhlasu, ktorému čelí každý vodca, ale otvoreného hnevu a násilia. Nikto by tomu nemal čeliť a nie každý to prežije. Kráľovná Viktória si toho vo svojom živote zažila viac než dosť. Pokusy o atentát na kráľovnú sa uskutočnili neuveriteľných osemkrát. V roku 1840 muž menom Edward Oxford namieril na kráľovnú zbraň a vystrelil. Netrafil sa. O dva roky neskôr sa o to isté pokúsil iný muž. Tentoraz to bol John Francis a nebol o nič lepší strelec ako Oxford. Nepodarilo sa mu to ani vtedy, keď sa o to pokúsil hneď na druhý deň. Ďalší pokus mal krátko po Francisovi muž menom John Bean. Až v roku 1850 sa niekomu pri svojich pokusoch skutočne podarilo dokonca sa jej dotknúť. Kráľovná samozrejme prežila, ale tento konkrétny pokus jej zanechal niekoľko jaziev. Muž menom Robert Pate zaútočil na Viktóriu palicou so železnou špičkou. Udrel ju ňou do hlavy, čím jej spôsobil monokel a jazvu. Viktória, ktorú útok neodradil, sa krátko nato objavila, aby všetkým dokázala, že je v poriadku. V roku 1882, po tom, čo sa ju iný muž pokúsil zastreliť na železničnej stanici, sa Viktória zaslúžila o to, aby sa zaviedli právne definície nepríčetnosti, pretože takmer každý, kto sa ju v minulosti pokúsil zabiť, to používal ako obhajobu.
