Ukážka hrôz z koncentračného tábora. Skutočná tragédia a zlyhanie ľudstva!
Nacistické vyhladzovacie tábory sú miesta hrôzy, o ktorých chce len málokto hovoriť. Posledných preživších dodnes prenasledujú desivé spomienky, ktoré im nedajú spať. Je preto neuveriteľné predstaviť si, že sa nájdu ľudia, ktorí pochybujú o skutočnosti tejto časti našej histórie. Je preto povinnosťou pripomínať si ju a poučiť sa z nej. Jediným úspechom ľudí je totiž zveľaďovanie svojho srdca.
Štvordňová cesta vlakom do Osvienčimu, počas ktorej sa v každom dobytčom vagóne viezlo 80 ľudí
Osvienčim slúžilo ako ústredné miesto vyhladzovania Židov a rôznych ďalších skupín, ktoré sa stali terčom nenávisti nacistov. Ľudia sem boli privážaní z rôznych krajín, dokonca aj z Holandska, Francúzska, Talianska a Grécka. Na dopravu boli využívané dobytčie vagóny minimálne po 80 ľuďoch pre zaistenie efektivity transportu. V každom vagóne boli dve vedrá – jedno s vodou a druhé, ktoré malo slúžiť ako toaleta.
Tieto transporty zvyčajne trvali štyri dni, no jeden neslávne známy transport z gréckeho ostrova Korfu trval 18 dní. Po príchode boli všetci mŕtvi.
Počiatočný výberový proces v Osvienčime: Buď plynová komora, alebo otroctvo
Po prežití strastiplnej cesty vo vagóne ľudí čakal rýchly a metodický proces delenia. Lekári SS nechali skupiny vytvoriť jeden rad a začali ich rozdeľovať tak, že jednotlivcom ukazovali doľava alebo doprava. Ľavá strana znamenala smrť v plynovej komore, pravá pridelenie k pracovnej skupine v tábore. Deľba prebiehala uprostred noci alebo skoro ráno, pričom cieľom bolo čo najviac dezorientovať obete. Akýkoľvek odpor sa trestal bičom alebo guľkou do hlavy.
Nacisti si v plynových komorách udržiavali pokoj prostredníctvom zámernej psychologickej manipulácie
Vo vyhladzovacích komorách pracovala skupina ľudí nazývaní Sonderkommando, čo boli väznení židia – tí mali za úlohu odstraňovať telá a fyzické dôkazy, ako napríklad fotografie. Aby sa eliminovali svedkovia, členovia Sonderkommanda boli vyvražďovaní približne každé tri mesiace.
Ľudia tu boli najskôr vyzlečení, presviedčaní, že ich čaká obyčajná sprcha po dlhej ceste. Takisto im bolo sľúbené jedlo, ktoré ich už malo čakať. Veľa z nich zo začiatku netušilo, že idú na smrť.
Cyklón B pôsobil 10 až 12 minút
Následne boli obete zavreté za hermeticky uzavretými dverami. Mnohí sa pokúšali brániť, no všetko bolo zbytočné. Nie zriedka sa stalo, že v dôsledku paniky, ktorá dnu vypukla, prišli niektorí o život skôr ako by ich usmrtil plyn. Po spustení plynu trvalo asi desať až dvanásť minút, kým nebolo počuť nič, ani živú dušu.
Židovskí otroci museli mŕtvym vytrhávať zlaté zuby a telá spaľovať v krematóriu
Po vyvetraní plyny vošlo dnu Sonderkommando, ktoré vynášalo mŕtvoly. Museli im ostrihať vlasy a vytrhať zlaté zuby. Až potom tela odniesli spáliť. Na zdviháku niesli niekedy aj sedem tiel.
Každý člen Sonderkommanda, ktorý ukradol cennosti, ktoré našiel alebo omylom zanedbal odstránenie všetkého zlata z tela, bol na mieste zastrelený strážcom SS.
Isadore Helfing unikol z vyhladzovacieho tábora Treblinka, ktorý prežilo iba 27 ľudí
Treblinka bol vyhladzovací tábor nachádzajúci sa v Poľsku, ktorý fungoval od júla 1942 do októbra 1943. Jeho hlavným účelom bolo vyhladenie poľských Židov z Varšavy a iných poľských get. V Treblinke zahynulo až 900 000 Židov (čo je oveľa viac ako v Oswienčime). Keď sa nemci dozvedeli, že sa blíži povstanie sťažili si pripraviť o život každú živú dušu tábora.
Zachránilo sa len 27 ľudí, ktorí tiež bežali medzi guľkami, až kým sa nedostali do tmavého hustého lesa.
