Neuveriteľné fotografie ako z inej planéty – najhorúcejšie miesto na svete

1112

Horúce sírne pramene, pustatina pokrytá soľou a teploty nad 50°C. Ťažko si predstaviť nehostinnejšie miesto na našej planéte ako Danakilskú prepadlinu v Afrike.

Tanveer Badal, bbc.com
Tanveer Badal, bbc.com

Prepadlina je nie len najhorúcejšou ale aj najsuchšou oblasťou. Navyše je celé územie typické častou tektonickou činnosťou. Kto navštívi Etiópiu a nevynechá Danakilskú prepadlinu uvidí svet ako zo sci-fi filmu. Napriek nehostinným prírodným podmienkam žije v oblasti kmeň Afarov, ktorí sa tu naučili prežiť.

Tanveer Badal, bbc.com
Tanveer Badal, bbc.com

Fotografie z prepadliny časti pripomínajú surrealistické obrazy – vír zo síry, soli a minerálov. Najnižším bodom prepadliny je Dallol. Nachádza sa v nadmorskej výške 116 metrov pod hladinou mora. Povrch zeme v Dallole je nestabilný a neustále bublajúci. Mix síry, oxidov železa a iných nerastov vytvárajú šokujúce spektrum farieb.

Tanveer Badal, bbc.com
Tanveer Badal, bbc.com

Na cestu k prepadline je potrebné sa dôsledne pripraviť. V blízkosti sírnych prameňov je potrebné mať cez tvár previazanú šatku ako filter. Ak sa chce niekto priblížiť až na dosah najnižším miestam je odporúčaná plynová maska.

Tanveer Badal, bbc.com
Tanveer Badal, bbc.com

Voda je v prepadline vzácnosťou a ak sa nejaká objaví je samozrejme nepitná a vďaka síre toxická. Pramene s čistou vodou by ste hľadali iba veľmi ťažko a dážď neprichádza skoro nikdy.

Tanveer Badal, bbc.com
Tanveer Badal, bbc.com

V severnej oblasti prepadliny sa nachádza jazero Assal, jedno z dvoch kryštalických soľných jazier. Oblasť bola pred mnohými rokmi pod morom a jazerá sú pozostatkom prehistorických dôb.  Podľa vedcov soľ siaha do hĺbky až dvoch kilometrov.

Tanveer Badal, bbc.com
Tanveer Badal, bbc.com

Soľné jazerá sú pre krajinu prírodným bohatstvom. Ťažba soli z prepadliny je pre Afarov kľúčovým zdrojom príjmu. V minulosti bola soľ nazývaná dokonca biele zlato.

Tanveer Badal, bbc.com
Tanveer Badal, bbc.com

Afarovia ťažia soľ obyčajnými motykami a sekerami a formujú ju do tvaru asi približne trojkilogramového kvádra. Desať mesiacov v roku Afarovia chodia niekedy až 80 kilometrov denne k soľným jazerám, ťažia soľné kvádre, ktoré sa predávajú za približne 20 centov. Na prepravu kvádrov využívajú ťavy.

zdroj

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre