V ľade Antarktídy vznikla diera takmer veľká ako Portugalsko. Vedci vysvetlili nezvyčajný jav
Uprostred antarktickej zimy by mala byť Breid Bay vo východnej Antarktíde pokrytá súvislou vrstvou morského ľadu. V auguste 2024 však satelity zaznamenali pravý opak. Na hladine zostala nezamrznutá oblasť, ktorá sa v najväčšom rozsahu rozprestierala na 89 121 km², teda na ploche len o niečo menšej ako Portugalsko.
Takýto otvor v morskom ľade sa označuje ako polynia. Vedci teraz podrobnejšie vysvetlili, prečo sa práve v období, keď mala byť oblasť zamrznutá, mohla vytvoriť v takom mimoriadnom rozsahu.
Do Antarktídy prúdil nezvyčajne teplý a vlhký vzduch
Podľa štúdie publikovanej v časopise Geophysical Research Letters neexistoval jediný vinník. Nad oblasťou sa stretlo niekoľko extrémnych poveternostných a oceánskych javov, ktoré spoločne bránili tvorbe nového ľadu.
Od júla do augusta 2024 zasiahlo región šesť výrazných atmosférických riek. Ide o dlhé prúdy vzduchu schopné prenášať obrovské množstvo vodnej pary. V tomto prípade privádzali z nižších zemepisných šírok smerom k Antarktíde teplejší a vlhkejší vzduch.
Podmienky v oblasti sa následne oteplili a množstvo energie smerujúcej k oceánu sa zvýšilo. K tomu sa pridalo aj teplejšie sneženie, takže zamŕzanie hladiny bolo výrazne obmedzené.
Teplo prichádzalo aj spod hladiny
Dôležité procesy však prebiehali aj priamo v oceáne. Silný vietor premiestňoval povrchovú vodu a umožnil, aby sa k hladine dostávala relatívne teplejšia voda z väčšej hĺbky.
Súčasne oblasť zasiahli pretrvávajúce morské vlny horúčav. Oceán tak zostával príliš teplý na to, aby sa ľad vytváral obvyklým tempom. Výsledkom kombinácie atmosférických riek, vetra a nezvyčajne teplej vody bola rozsiahla otvorená plocha uprostred zimného ľadu.
Podobných udalostí môže pribúdať
Vedci upozorňujú, že s pokračujúcou klimatickou zmenou by sa takéto udalosti mohli objavovať častejšie aj na miestach, kde bol morský ľad v minulosti pomerne stabilný. Atmosférické rieky môžu zosilnieť a častejšie či dlhšie vlny horúčav vo vzduchu aj oceáne môžu ďalej komplikovať zimné zamŕzanie.
Antarktída pritom v roku 2026 zaznamenala tretí najnižší maximálny rozsah zimného morského ľadu v histórii meraní. Štyri najnižšie zaznamenané hodnoty pripadajú podľa zdroja na posledné štyri roky.
Morský ľad sám hladinu oceánov nezvyšuje
Úbytok morského ľadu neznamená priamy nárast hladiny morí, pretože tento ľad už pláva vo vode. Jeho význam je však oveľa širší.
Vytvára ochrannú zónu okolo antarktických ľadovcov a ľadových šelfov. Ak ho je menej, pobrežný ľad môže byť viac vystavený pôsobeniu teplejšej oceánskej vody. Práve pevninský ľad by po roztopení k zvyšovaniu hladiny oceánov prispieval.
Morský ľad je zároveň dôležitou súčasťou antarktických ekosystémov a potravových reťazcov. Nezvyčajná udalosť z roku 2024 preto nie je zaujímavá iba svojou obrovskou rozlohou, ale aj tým, čo môže naznačovať o budúcich zmenách v okolí Antarktídy.
