Váš hlas môže prezradiť viac, než si myslíte. AI z reči odhaduje, ako rýchlo starnete
Rýchlosť rozprávania, prestávky medzi slovami, slovná zásoba či tón hlasu môžu obsahovať viac informácií o človeku, než sa na prvý pohľad zdá. Vedci teraz tieto drobné znaky využili na vytvorenie umelej inteligencie, ktorá dokáže z reči odhadnúť vek človeka.
Pri skúmaní takmer 3 000 dospelých sa ukázalo, že ľudia, ktorým systém prisúdil vyšší vek, než v skutočnosti mali, vykazovali častejšie aj problémy s pamäťou a ďalšími kognitívnymi schopnosťami.
AI sledovala viac ako 700 znakov reči
Výskum zahŕňal španielsky hovoriacich ľudí vo veku od 18 do 88 rokov z Argentíny, Čile, Kolumbie, Mexika a Peru. Časť bola kognitívne zdravá, ďalší mali miernu kognitívnu poruchu, Alzheimerovu chorobu alebo frontotemporálnu demenciu.
Účastníci absolvovali niekoľko úloh. Opisovali napríklad video, vymenúvali čo najviac slov z určitej kategórie a prerozprávali príbeh krátko po jeho vypočutí aj s časovým odstupom.
Vedci následne analyzovali viac ako 700 charakteristík, medzi nimi tempo reči, prestávky, výšku hlasu, používanú slovnú zásobu či emocionálne prejavy. Na základe týchto údajov sa model naučil odhadovať vek.
„Staršia“ reč súvisela s horšími výsledkami
Najmenší rozdiel medzi skutočným a odhadovaným vekom mali zdraví účastníci. Väčší rozdiel sa objavoval u ľudí s miernou kognitívnou poruchou alebo demenciou, pričom najvýraznejší bol pri forme frontotemporálnej demencie, ktorá výrazne zasahuje jazykové schopnosti.
Ľudia, ktorých reč systém vyhodnotil ako staršiu, dosahovali zároveň horšie výsledky v testoch pamäti, pozornosti a jazyka a mali väčšie problémy pri každodenných činnostiach.
Súvislosť sa objavila aj pri biologických ukazovateľoch starnutia. Väčší rozdiel medzi skutočným a „rečovým“ vekom bol spojený s rýchlejším biologickým starnutím podľa troch epigenetických metód. U ľudí s Alzheimerovou chorobou súvisel aj s vyššou hladinou proteínu p-tau217.
Z hlasu zatiaľ demenciu určiť nemožno
Výsledky sú sľubné, no nový nástroj nemožno považovať za test na demenciu. Spôsob reči môže ovplyvniť množstvo ďalších okolností vrátane únavy, depresie alebo silného stresu.
Výskum navyše pri mnohých účastníkoch zachytával iba jeden časový bod. Zatiaľ teda nevieme, či „staršie“ znejúca reč dokáže predpovedať budúce zhoršovanie kognitívnych schopností.
Model bol tiež vytvorený iba na základe španielčiny a údajov z piatich latinskoamerických krajín. Pred použitím v ďalších jazykoch bude potrebné systém prispôsobiť a otestovať na nových populáciách.
Výhodou môže byť jednoduchosť
Ak ďalšie štúdie výsledky potvrdia, analýza reči by mohla byť jednoduchým doplnkovým spôsobom sledovania zdravia mozgu. Na rozdiel od krvných testov či zobrazovacích vyšetrení si nevyžaduje náročný zákrok ani drahé vybavenie.
Vedci preto plánujú sledovať ľudí dlhodobo a rozšíriť výskum na ďalšie jazyky. Až potom bude možné zistiť, či zmeny v reči dokážu upozorniť na kognitívny úpadok ešte predtým, ako sa naplno prejaví.
