Včely medonosné šikanujú iné opeľovače. Nový výskum odhalil ich nečakané správanie
Kvety predstavujú dôležitý zdroj potravy pre množstvo druhov hmyzu. Získať prístup k nektáru a peľu však nemusí byť vždy jednoduché. Medzi opeľovačmi totiž dochádza aj k stretom, pri ktorých niektoré druhy získavajú výraznú prevahu. Nový výskum z Veľkej Británie ukázal, že včely medonosné dokážu svojich konkurentov nielen vytlačiť, ale ich aj aktívne odháňať.
Vedci z Anglia Ruskin University zistili, že včely medonosné často získavajú potravu na úkor iných opeľovačov. Výsledky štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Ecological Entomology zároveň naznačujú, že rastúce teploty by mohli súperenie medzi jednotlivými druhmi ešte zintenzívniť.
Vedci sledovali, čo sa odohráva na kvetoch
Výskumníci počas dvoch rokov pozorovali opeľovače na piatich miestach v anglickom Cambridge a jeho okolí. Všetky skúmané lokality sa nachádzali najviac 300 metrov od existujúcich včelstiev.
Pozornosť venovali najmä kvetom ostružín a brečtanu, ktoré poskytujú hmyzu dôležité zdroje nektáru a peľu. Počas 93 hodín pozorovania zaznamenávali situácie, keď jeden opeľovač zabránil druhému dostať sa ku kvetu alebo prerušil jeho prijímanie potravy.
Výsledky ukázali, že na miestach s vyšším počtom včiel medonosných sa spravidla vyskytovalo menej ostatných opeľovačov. Zároveň tam častejšie dochádzalo k súpereniu o potravu.
Pri ostružinách bolo zdvojnásobenie hustoty včiel medonosných spojené so 14-percentným poklesom početnosti čmeliakov. Na brečtane sa vyšší počet včiel spájal s menším zastúpením samotárskych včiel a pestríc.
Včely konkurentov vytláčajú aj fyzicky
Vedci zistili, že včely medonosné sa pri získavaní potravy nespoliehajú iba na to, že ku kvetom priletia ako prvé. V mnohých prípadoch samy vyvolávali konflikty a ostatný hmyz nútili ustúpiť.
Na kvetoch ostružín sa iné opeľovače včelám medonosným vyhýbali pri 28 % pozorovaných interakcií, zatiaľ čo na brečtane išlo o 36 %.
Najmenej v pätine prípadov, v ktorých včely medonosné zvíťazili, svojich konkurentov fyzicky odstrčili alebo odohnali.
Zaujímavou výnimkou bola samotárska včela Colletes hederae, ktorá sa v Británii prvýkrát objavila v roku 2001. Na rozdiel od väčšiny ostatných opeľovačov sa dokázala včelám medonosným aktívne postaviť a niekedy ich od kvetov dokonca vyhnať.
Vyššie teploty môžu súperenie zhoršiť
Výskumníci upozornili, že konkurencia medzi opeľovačmi môže byť v budúcnosti ešte výraznejšia. Počas teplejších podmienok totiž zaznamenávali viac vzájomných konfliktov.
Jedným z možných vysvetlení je vplyv vysokých teplôt na rastliny. Pri tepelnom strese môžu kvety produkovať menej nektáru, čo znamená, že väčší počet opeľovačov musí súperiť o menšie množstvo potravy.
Jednotlivé druhy navyše reagujú na teplotu odlišne. Zatiaľ čo čmeliaky a pestrice môžu byť pri vysokých teplotách menej aktívne, včely medonosné svoju aktivitu s rastúcou teplotou spravidla zvyšujú.
Predchádzajúci výskum dokonca ukázal, že zvýšenie teploty o 12 °C bolo spojené s desaťnásobným nárastom počtu včiel medonosných opúšťajúcich úľ.
Cieľom nie je obmedziť včelárstvo
Vedci zdôrazňujú, že ich zistenia nemajú odrádzať ľudí od chovu včiel. Cieľom je lepšie pochopiť vzťahy medzi chovanými včelami medonosnými a voľne žijúcimi opeľovačmi.
Vo Veľkej Británii pritom počet registrovaných včelárov výrazne vzrástol. Kým v roku 2010 ich bolo približne 19-tisíc, v roku 2025 už dosiahol 47-tisíc.
Výskumníci preto považujú za dôležité hľadať spôsoby, ako umožniť jednotlivým druhom opeľovačov spolunažívať bez nadmerného súperenia o potravu. Osobitnú pozornosť si podľa nich zaslúžia oblasti s vysokou koncentráciou úľov, napríklad mestské prostredie.
Výsledky naznačujú, že ochrana voľne žijúcich opeľovačov si vyžaduje zohľadniť nielen dostupnosť kvetov, ale aj počet včelstiev a meniace sa klimatické podmienky.
