Vedci objasnili zvláštnu gravitačnú anomáliu v Antarktíde. Pod kontinentom sa nachádza „gravitačná diera“
Gravitácia sa často považuje za nemennú silu, ktorá pôsobí rovnako na celej planéte. V skutočnosti sa jej intenzita na rôznych miestach Zeme mierne líši. Jednou z najzaujímavejších oblastí je Antarktída, kde vedci už dlhší čas pozorujú zvláštnu gravitačnú anomáliu. Nový výskum teraz naznačuje, že jej pôvod súvisí s procesmi hlboko vnútri našej planéty.
Slabšia gravitácia pod Antarktídou
Výskumy ukázali, že pod Antarktídou sa nachádza oblasť, kde je gravitácia o niečo slabšia, než by vedci očakávali. Tento jav je označovaný ako takzvaná gravitačná diera.
Príčinou sú pomalé pohyby hornín vo vnútri Zeme, ktoré prebiehali počas desiatok miliónov rokov. Zmeny v hustote materiálov hlboko pod zemskou kôrou postupne vytvorili gravitačnú anomáliu, ktorú dnes vedci dokážu zmerať pomocou moderných satelitov a modelov.
Pomohli aj údaje zo zemetrasení
Na pochopenie tohto javu vedci využili údaje zo zemetrasení z celého sveta. Seizmické vlny, ktoré sa šíria planétou, umožňujú vedcom nahliadnuť do jej vnútra podobne, ako lekári používajú CT vyšetrenie na zobrazenie ľudského tela.
Kombináciou seizmických dát a počítačových modelov dokázali vedci vytvoriť detailnú mapu štruktúry Zeme a zistiť, ako sa gravitačná anomália pod Antarktídou postupne vyvíjala.
Zmeny sa začali pred miliónmi rokov
Počítačové simulácie umožnili vedcom sledovať vývoj gravitačnej anomálie aj v minulosti. Modely ukázali, že tento jav bol kedysi slabší, no medzi približne 50 až 30 miliónmi rokov dozadu sa výrazne zosilnil.
Zaujímavé je, že toto obdobie sa časovo zhoduje s veľkými klimatickými zmenami v Antarktíde, keď sa začali formovať rozsiahle ľadové štíty, ktoré dnes pokrývajú väčšinu kontinentu.
Vplyv na oceány aj klímu
Rozdiely v gravitácii môžu ovplyvňovať aj správanie oceánov. V oblastiach so slabšou gravitáciou sa totiž voda presúva smerom k miestam, kde je gravitačná sila silnejšia.
V prípade Antarktídy to znamená, že hladina oceánu v jej okolí je mierne nižšia, než by bola pri rovnomernom gravitačnom pôsobení.
Vedci chcú v budúcnosti preskúmať, či procesy hlboko vnútri Zeme mohli nepriamo ovplyvniť vznik obrovských ľadových štítov, ktoré dnes definujú podobu tohto zamrznutého kontinentu.
