Vedci objavili prekvapivú súvislosť medzi mačkami a schizofréniou. Výsledky však nie sú jednoznačné
Mačky patria medzi najobľúbenejších domácich miláčikov na svete. Nová analýza viacerých vedeckých štúdií však naznačuje, že kontakt s nimi môže súvisieť s vyšším rizikom niektorých psychických porúch vrátane schizofrénie. Odborníci zároveň upozorňujú, že ide len o štatistickú súvislosť, nie dôkaz príčiny.
Výskumníci analyzovali desiatky rokov údajov
Austrálski vedci preskúmali výsledky 17 štúdií z 11 krajín sveta, ktoré vznikli počas viac než štyroch desaťročí. Ich cieľom bolo zistiť, či existuje spojenie medzi vlastníctvom mačiek a výskytom porúch súvisiacich so schizofréniou.
Po vyhodnotení dostupných dát dospeli k záveru, že ľudia vystavení kontaktu s mačkami mali približne dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť výskytu týchto ochorení v porovnaní s tými, ktorí mačky nechovali.
Pozornosť sa sústreďuje na známeho parazita
Vedci už dlhé roky skúmajú možnú úlohu parazita Toxoplasma gondii, ktorý sa môže prenášať aj prostredníctvom mačacieho trusu. Tento mikroorganizmus je rozšírený po celom svete a väčšina nakazených ľudí o infekcii vôbec nevie.
Niektoré výskumy naznačili, že parazit môže ovplyvňovať nervový systém a mozgové procesy. V minulosti bol spájaný so zmenami správania, psychickými ťažkosťami či neurologickými ochoreniami.
To však automaticky neznamená, že za prípadné problémy môžu práve mačky alebo samotný parazit.
Výsledky jednotlivých štúdií si často odporujú
Hoci analýza ukázala určitý trend, odborníci upozorňujú, že jednotlivé výskumy priniesli rozdielne závery.
Niektoré štúdie našli spojenie najmä pri kontakte s mačkami v detstve, iné žiadnu významnú súvislosť nepotvrdili. V jednom prípade sa napríklad riziko objavilo iba pri kontakte s mačkami vo veku 9 až 12 rokov, nie počas celého detstva.
Vedci preto stále nevedia presne určiť, či existuje obdobie, keď by prípadný vplyv mohol byť najvýraznejší.
Odborníci žiadajú kvalitnejší výskum
Autori analýzy zdôrazňujú, že väčšina skúmaných štúdií nedokáže preukázať príčinu a následok. Výsledky mohli ovplyvniť aj ďalšie faktory, ktoré výskumníci nevedeli úplne zohľadniť.
Podľa odborníkov bude potrebné uskutočniť rozsiahlejšie a kvalitnejšie výskumy na väčších skupinách ľudí. Až tie môžu ukázať, či ide o skutočný biologický vzťah alebo len o náhodnú štatistickú súvislosť.
Zatiaľ preto neexistuje dôvod na obavy majiteľov mačiek. Štúdia skôr otvára nové otázky, na ktoré bude musieť veda v budúcnosti hľadať odpovede.
