Dôležitý spojenec Kremľa a skutočný obchodník so smrťou. Kto je Viktor But?

Predstavte si teraz muža, ktorý kedysi dokázal prepašovať zbrane doslova kamkoľvek a kedykoľvek. Muža, ktorý nimi dokázal zásobovať nespočetné vojny, revolúcie, teroristov i diktátorov a popritom si s chlapčenským úsmevom na tvári na slávnostných recepciách podávať ruky s váženými diplomatmi. Viktor But, najznámejší obchodník so smrťou. Chlap, ktorý sa po rokoch v americkom väzení slávnostne vracia späť do hry. Doma, v Rusku.

Zrodenie „legendy“

Viktor But sa narodil v sovietskom Tadžikistane v roku 1967, v jednej z menších zväzových republík. Otec automechanik, mama účtovníčka, jednoducho obyčajná rodina v Dušanbe, hlavnom meste krajiny. V osemnástich narukoval a v sovietskej armáde sa stal výsadkárom a pilotom. Neskôr absolvoval aj vojenskú školu, presnejšie Vojenský inštitút pre cudzie jazyky v Moskve.

Vďaka tomu plynule ovládal niekoľko jazykov, okrem rodnej ruštiny aj angličtinu, francúzštinu, portugalčinu a dokonca aj perzštinu či esperanto. Ideálny kandidát pre GRU, čiže ruskú vojenskú rozviedku. Dodnes sú mnohí experti presvedčení, že celé jeho pôsobenie prebiehalo pod jej patronátom. Ale o tom neskôr.

Keď sa Sovietsky zväz rozpadol, stovky lietadiel a skladov zbraní zostalo doslova v „zemi nikoho“, nenašiel sa nikto, kto by to všetko riadil a kontroloval. A práve tu našiel But ideálny priestor pre svoje budúce sebaurčenie. Dlho neváhal a založil si niekoľko leteckých spoločností, v ktorých s „tovarom“ lietali odpísané staré vojenské Antonovy. Neboli to ale žiadne potraviny (v papieroch mával bežne napísané, že preváža kvety a mrazené kurčatá) alebo nejaká iná humanitárna pomoc, ale RPGčka, kalašnikovy, míny, raketomety…

Pašerácke impérium

Viktor But v priebehu pár rokov dokázal vytvorit sieť spoločností, ktoré navonok pôsobili ako civilné dopravné firmy. V skutočnosti však lietali do najnebezpečnejších miest sveta. Do Angoly, Sierra Leone, Konga, Libérie či Sudánu. Mohli ste sa spoľahnúť na to, že tam, kde boli konflikty, bol aj But.

Jeho lietadlá dopravovali zbrane povstalcom, diktátorom aj súkromným armádam. Používal stovky krycích firiem, menil príslušnosť lietadiel, falšoval dokumenty o náklade. Keď sa ho pýtali, ako dokáže lietať tam, kde by sa bála nakuknúť aj OSN, odpovedal: „Ja nepredávam zbrane. Ja len doručujem zásielky.“

But bol totiž logistický génius. Jednoducho vždy zabezpečil, aby sa zbrane dostali tam, kam treba, hoci nikto iný by to spraviť nedokázal. A práve táto zručnosť z neho urobila nenahraditeľné „koliesko“ pri mnohých ozbrojených konfliktoch po celom svete. Koncom 90. rokov bol už But multimilionárom, ktorý vlastnil približne 30 lietadiel a zamestnával cez 300 ľudí.

„But vedel uzatvárať obchody skoro kdekoľvek. Bolo jedno, či išlo o východoeurópske mesto alebo pristávaciu plochu niekde v džungli.“ The New Yorker

Inak, Viktor But nebol typický zločinec, ktorý by vynikal krutosťou či bezohľadnosťou, len bol jednoducho dosť ľahostajný k morálnym zásadám. Expert na sankcie z amerického ministerstva financií Andreas Morgner vyhlásil, že „keby But nerobil do zbraní a všetkých tých odporných vecí, mohol by byť sakramentsky dobrým obchodníkom“. (zdroj)

Američania si v čase jeho najväčšej slávy dokonca ani neboli celkom istí, že naďalej robí do zbraní. Prečo? Pretože bolo čoraz náročnejšie oddeliť jeho skutočné aktivity od mýtu, ktorý sa okolo neho vytvoril. V roku 2005 dokonca vznikol oceňovaný film Obchodník so smrťou, v hlavnej úlohe s Nicolasom Cageom. Hrá tam obchodníka so zbraňami bez morálnych škrupulí. Príbeh jasne inšpirovaný Viktorom Butom.

Pád

Po absolútne vrcholnom ťažení Buta napokon dostihol osud. Karta sa totiž v roku 2008 obrátila proti nemu. Zasiahla DEA, americká vládna protidrogová agentúra, ktorá mu nastražila prepracovanú pascu. Agenti vydávajúci sa za kolumbijských rebelov z guerily FARC zadali objednávku – „len“ pár rakiet zem-vzduch FIM-92 Stinger či 9K38 Igla. A But súhlasil. Miesto stretnutia? Thajský Bangkok. Buta priamo pri dohadovaní kontraktu zatkli a deportovali do USA.

Nasledovala malá diplomatická roztržka. Spojené štáty oslavovali a Buta pri tom označili za jedného z najnebezpečnejších mužov planéty. Rusko naopak protestovalo. Tvrdením, že ide iba o obyčajné politicky motivované rozhodnutie.

Každopádne však Viktor But v ostro sledovanom procese v roku 2012 napokon vyfasoval 25 rokov väzenia za sprisahanie s cieľom vraždy amerických občanov a podporu terorizmu.

Odsedel si 14 rokov

But si v americkom väzení odsedel napokon „iba“ 14 rokov. A vonku sa dostal naozaj kuriózne. Výmenou za americkú basketbalistku Brittney Griner, ktorú zadržali v Rusku za nelegálne držanie drog.

Tento diplomatický „zákrok“ z decembra 2022 vyvolal ozajstnú búrku reakcií. Zatiaľ čo v Amerike hovorili o nebezpečnom precedense, v Rusku Buta vítali takmer ako národného hrdinu. A Viktor si to náležite užíval. Hneď po návrate vystúpil v televízii, usmieval sa, hovoril o „láske k vlasti“ a o tom, že je pripravený slúžiť svojej krajine.

A tu sa dostávame k zásadnej otázke: Bol Viktor But naozaj len obyčajný pašerák? Šikovný, ale stále len pašerácky gauner s prenikavým intelektom a nutnou dávkou šťastia? Alebo bol už od začiatku niekým, kto pracoval pre štátne záujmy Moskvy?

„But bol takmer určite agentom GRU alebo aspoň spolupracovníkom GRU,“ povedal Mark Galeotti, expert na ruské bezpečnostné služby v think tanku Royal United Services Institute, s odkazom na ruskú vojenskú spravodajskú službu.

A zapravdu mu dáva fakt, že jeho sieť, schopnosti a kontakty reálne presahovali hranice bežného zločinu. Už len to, že But bol jeden z najdlhšie stíhaných pašerákov zbraní a Moskva sa nikdy nevzdala snahy o jeho prepustenie, hovorí za všetko.

But a Putin, alebo aká neviditeľná je hranica medzi biznisom a službou štátu

Podľa viacerých analytikov Butovi nikdy nešlo len o peniaze. Jeho sieť lietadiel a kontaktov totiž takmer do bodky kopírovala geopolitické záujmy Ruska. Od Afriky až po Blízky východ. Zbrane sa tak dostávali k režimom, ktoré Moskva považovala za spojencov, alebo im to aspoň pomohlo k destabilizácii záujmov Západu.

But je po návrate domov hviezdou a symbolom odporu voči Amerike a Západu. Pravidelne sa zúčastňuje pronárodných podujatí, kde už ako člen ultranacionalistickej Liberálnodemokratickej strany Ruska, ktorú najviac preslávil jej dlhoročný predseda Vladimir Žirinovskij, hovorí o „silnej vlasti“ a občas sa objaví po boku politikov priamo z Kremľa.

Už vo svojom prvom verejnom rozhovore od prepustenia z väzenia pochválil Putina, podporil tiež útok Moskvy na Ukrajinu a samozrejme odsúdil Západ.

„Som hrdý na to, že som Rus a že naším prezidentom je Putin,“ povedal vtedy okrem iného. „Viem, že vyhráme.“

„To, čo sa deje na Západe, je jednoducho samovražda civilizácie. A ak sa tejto samovražde nezabráni, aspoň v nezápadnom svete, vo svete, ktorý nie je kontrolovaný Anglosasmi, potom celá planéta spácha samovraždu. A môže sa to diať vo všetkých oblastiach, vrátane drog a LGBT+,“

. (zdroj)

A kým niektorí tvrdia, že Putin v ňom vidí hrdinu studenej vojny vo verzii 2.0, tí druhí ho naopak považujú za relikt temnej éry 90. rokov, ktorého imidž Moskva už len využíva.

Stála hrozba?

But nie je obyčajný pašerák, je to obchodník, ktorý pozná každú dieru v systéme. Jeho sila bola vždy v informáciách. Stále pozná medzery v zákonoch, diplomatické trasy, letecké registre, embargá aj mnohé tieňové účty. Ak by sa niekedy znovu zapojil do biznisu so zbraňami, stále má k dispozícii sieť kontaktov, ktoré sú aktívne. A to je dôvod, prečo jeho meno znepokojuje bezpečnostné služby dodnes.

O tom, že to vôbec nie je žiadna planá hrozba, ale realita, informoval v októbri v roku 2024 denník The Wall Street Journal (zdroj). But sa podľa novín ešte v auguste stretol v Moskve s dvoma vyslancami radikálnych jemenských húsíov, aby rokoval o nákupe automatických zbraní v hodnote 10 miliónov dolárov. Kremeľ síce ako vždy všetko dementoval, ale ako sa vraví, bez vetra sa lístok nepohne.

Hrdina či zločinec?

Pre Ameriku je Viktor But zločinec, ktorý obchodoval so smrťou. Pre Rusko zase muž, ktorý sa stal obeťou Západu. A pre nás ostatných? Snáď len živý dôkaz toho, že vojny sa dnes nevedú iba na bojisku, ale aj v pozadí, kde hrá silnú rolu obchod a logistika a tiež zákulisie vysokej politiky.

Viktor But sa zmenil na symbol. Na niekoho, kto prežil vojny, väzenie aj politické machinácie a stále pri tom ostal lojálny svojej „strane a vláde“. Dnes tvrdí, že je už „iný človek“. No história i súčasnosť hovorí niečo iné. Kde je dopyt po zbraniach, tam sa vždy objaví niekto ako on. A ak k tomu má za sebou aj tichý súhlas moci, hranica medzi zločinom a štátnou politikou sa úplne zotiera.

Zdroje