Vôňa mumifikovaných tiel: Výskum odhaľuje, že staroegyptské pozostatky voňajú príjemne
Na prvý pohľad to môže znieť odpudzujúco: skúmať vôňu starovekých tiel. No vedci, ktorí sa pustili do tohto výskumu, prišli k prekvapivému záveru – dobre zachované egyptské múmie majú príjemnú vôňu.
„Vo filmoch a knihách sa často deje niečo strašné tým, ktorí pričuchnú k mumifikovaným telám,“ uviedla Cecilia Bembibre, riaditeľka výskumu na Inštitúte udržateľného dedičstva na University College London. „Prekvapilo nás, že boli vnímané ako príjemné.“
Najčastejšími opismi boli „drevité“, „korenené“ a „sladké“ tóny – podobné tým, ktoré by sa dali nájsť pri degustácii vína. Výskumníci tiež zachytili kvetinové vône, ktoré mohli pochádzať zo živíc borovice a borievky používaných pri balzamovaní.
Systematický výskum vône múmií
Štúdia publikovaná vo štvrtok v Journal of the American Chemical Society použila chemickú analýzu aj panel ľudských „čuchateľov“ na skúmanie pachov vychádzajúcich z deviatich múmií starých až 5 000 rokov. Tieto múmie boli buď vystavené v Egyptskom múzeu v Káhire, alebo uskladnené v depozitári.
Podľa Bembibre bola vôňa múmií vždy predmetom verejného aj odborného záujmu. Archeológovia, historici, konzervátori a dokonca aj spisovatelia často premýšľali nad tým, ako tieto staroveké pozostatky voňali.
Vôňa zohrávala dôležitú úlohu aj v samotnom procese mumifikácie. Egypťania používali oleje, vosky a balzamy nielen na zachovanie tela, ale aj duše v posmrtnom živote. Tieto vonné látky boli spojené s čistotou a božstvom, zatiaľ čo nepríjemné pachy signalizovali skazu a rozklad.
Technológia skúmania vône bez priameho kontaktu
Keďže vzorkovanie múmií by bolo invazívne, vedci z University College London a Univerzity v Ľubľane v Slovinsku použili pokročilé technológie na meranie pachových molekúl unikajúcich zo sarkofágov. Chceli rozlíšiť, či vône pochádzajú priamo z mumifikovaných tiel, z pesticídov alebo z materiálov použitých na ich konzerváciu.
„Obávali sme sa, že by sme mohli zaznamenať známky rozkladu, ale nebolo to tak,“ vysvetlil Matija Strlič, profesor chémie z Univerzity v Ľubľane. „Taktiež sme sa báli, že by sme mohli zistiť mikrobiálnu degradáciu, no ukázalo sa, že podmienky v múzeu sú pre zachovanie múmií veľmi priaznivé.“
Použitie technických prístrojov na analýzu vôní bez priameho dotyku s múmiami je podľa Strliča pre archeológiu „svätým grálom“.
„Tieto údaje nám môžu poskytnúť informácie o spoločenskom postavení mumifikovaných osôb a sú preto cenné nielen pre konzervátorov, ale aj pre kurátorov a archeológov,“ dodal. „Veríme, že tento prístup by mohol byť užitočný aj pre iné typy muzeálnych zbierok.“
Význam pre budúcnosť výskumu a múzejných expozícií
Podľa Barbary Huberovej z Max Planckovho inštitútu pre geoantropológiu, ktorá sa na štúdii nepodieľala, výsledky poskytujú cenné údaje o zlúčeninách, ktoré môžu pomôcť pri zachovaní alebo degradácii mumifikovaných pozostatkov. Tieto informácie môžu prispieť k lepšej ochrane starovekých tiel pre budúce generácie.
„Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že vône, ktoré dnes vnímame, nemusia byť rovnaké ako tie z času mumifikácie,“ upozornila Huberová. „Počas tisícročí prešli procesmi odparovania, oxidácie a ovplyvnili ich aj podmienky skladovania.“
Pred dvoma rokmi Huberová analyzovala zvyšky balzamovacích látok zo staroegyptskej nádoby a v spolupráci s parfumérom vytvorila interpretáciu ich vône pod názvom „Vôňa večnosti“ pre výstavu v Moesgaard Museum v Dánsku.
Výskumníci z aktuálnej štúdie plánujú niečo podobné – na základe svojich zistení vytvoriť „voňavé krajiny“, ktoré umelo rekonštruujú vône starovekých múmií a sprístupnia ich návštevníkom múzeí.
„Múzeá sú často vnímané ako sterilné biele kocky, kde návštevníci môžu iba čítať a pozorovať exponáty cez sklo,“ povedala Bembibre. „Strácame tak hmatateľný rozmer skúmania histórie. Pozorovanie mumifikovaných tiel cez vitrínu ochudobňuje zážitok – nemáme možnosť vnímať ich aj čuchom a pochopiť mumifikáciu na hlbšej, zmyslovej úrovni.“
