Začali umelo vyvolávať dážď. Susedia sa boja, že im ukradnú zrážky. Čo na to hovoria vedci?

Zdroj: canva.com

Predstava, že jedna krajina dokáže privolať dážď a susednej oblasti tým ukradnúť zrážky, znie ako námet zo sci-fi filmu. V skutočnosti však umelé ovplyvňovanie zrážok existuje a niektoré krajiny ho skutočne využívajú. Práve preto sa v suchých oblastiach čoraz častejšie objavujú obavy, či zásahy do oblakov nemôžu ovplyvniť aj počasie za hranicami.

Ako sa dá vyvolávať dážď?

Zdroj: pexels.com

Technika má svoje vlastné označenie a používa sa častejšie, akoby ste si mysleli. Lietadlá alebo pozemné zariadenia do vhodných oblakov dostávajú drobné častice, ktoré môžu podporiť vznik ľadových kryštálov alebo kvapiek a za určitých podmienok zvýšiť množstvo zrážok.

Nejde však o schopnosť vytvoriť dážď z úplne jasnej oblohy. Je potrebný vhodný oblak a dostatok vlhkosti. Ak vhodné podmienky neexistujú, technológia nemá z čoho vyrobiť dážď.

Prečo sa hovorí o kradnutí dažďa?

Problém vzniká najmä v regiónoch, kde je voda mimoriadne vzácna. Ak sa jedna oblasť snaží zvýšiť zrážky pomocou smelo vytvorených zrážok, susedné regióny môžu začať premýšľať, či tým neprichádzajú o vodu, ktorá by inak spadla u nich.

Takéto obavy sa objavili napríklad v Strednej Ázii. Odborníci však upozorňujú, že predstava, podľa ktorej jedna krajina jednoducho vyberie všetku vodu z oblaku a susedom zostane sucho, nezodpovedá tomu, čo o tejto technológii vieme. Meteorológ Rauber uviedol, že účinky sú veľmi lokálne a nie je dôvod tvrdiť, že tento spôsob dokáže meniť počasie v susedných štátoch vo veľmi významnom rozsahu.

Technológia má svoje limity

Zdroj: pexels.com

Nejde však o presný nástroj, pomocou ktorého by bolo možné naprogramovať počasie. Úspešnosť závisí od typu oblakov, teploty, vlhkosti, vetra a ďalších meteorologických podmienok.

Aj vedecké hodnotenia preto zostávajú opatrné. Medzinárodné prehľady uvádzajú, že zvýšenie zrážok môže byť v priaznivých podmienkach merateľné, no výsledky sa výrazne líšia a nie vždy je jednoduché dokázať, koľko dažďa by spadlo aj bez zásahu človeka.

Napriek tomu sa používa

Technológia nie je iba experimentom z laboratória. Pristupujú k nemu rôzne štáty, často v reakcii na sucho, nedostatok vody alebo snahu obmedziť následky požiarov. Aktuálne sa podobné operácie uskutočňujú napríklad v juhovýchodnej Ázii. Indonézia využíva lietadlá na osev oblakov v oblastiach postihnutých rozsiahlymi lesnými a rašeliniskovými požiarmi. Cieľom je podporiť zrážky a pomôcť pri zvládaní požiarnej situácie.

Prečo teda vznikajú obavy?

Aerial view of a man with umbrella walking under heavy rain. High resolution 42Mp outdoors digital capture taken with SONY A7rII and Canon EF 70-200mm f/2.8L IS II USM Telephoto Zoom Lens

Dôvodom je najmä rastúci tlak na vodné zdroje. Ak regióny zápasia so suchom, aj malé zmeny v dostupnosti vody môžu byť politicky citlivé. K tomu sa pridáva skutočnosť, že počasie nepozná štátne hranice. Oblaky, vietor a zrážkové systémy sa pohybujú nad rozsiahlymi územiami, takže otázka, kde sa končí vplyv jedného zásahu a kde sa začína prirodzená variabilita počasia, nie je vždy jednoduchá.

Počasie zostáva nepredvídateľné

Umelé vyvolávanie zrážok je skutočná technológia a v niektorých častiach sveta sa používa. Jej možnosti však majú jasné hranice. Najväčšou výzvou do budúcnosti preto nebude iba otázka, či dokážeme ovplyvniť dážď, ale aj to, ako sa budú jednotlivé krajiny dohodovať o využívaní technológií, keď budú vodné zdroje čoraz vzácnejšie.

Zdroj

Vybrané pre vás:

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov
0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie