Zachránil stovky zvierat, no na jeden prípad nikdy nezabudne. Medvieďa Linda si pred záchranármi skrývala labky!

Zdroj: canva.com

Nie každé zviera, ktoré potrebuje pomoc, dokáže človeku dôverovať. Niekedy trvá dlho, kým sa prestane báť a začne znovu prijímať starostlivosť. Svoje o tom vie aj Metod Macek zo Zázrivej, ktorý sa záchrane voľne žijúcich živočíchov venuje už viac ako 30 rokov. Jeho práca prináša množstvo náročných situácií, no zároveň aj príbehy zvierat, ktorým sa vďaka ľudskej pomoci podarilo dať druhú šancu.

Záchranár vybudoval na gazdovstve po svojich starých rodičoch zázemie pre zranené a opustené zvieratá. Dnes mu pomáha aj partnerka a deti. Spoločne sa starajú o rôzne druhy živočíchov a pomoc im poskytujú aj vtedy, keď ju potrebujú mimo bežného pracovného času.

Lásku k zvieratám mal odmalička

Zdroj: zilinak.sk

Vzťah k zvieratám si Metod Macek vytvoril už v detstve. Vyrastal v prostredí, v ktorom bolo gazdovanie prirodzenou súčasťou života. Jeho predkovia pracovali so zvieratami a jeden zo starých rodičov bol dokonca valašským bačom.

V 90. rokoch sa zamestnal v Národnom parku Veľká Fatra, kde sa stretával aj s poranenými a hendikepovanými živočíchmi. Práve tam si uvedomil, že na Slovensku chýba dostatočne rozvinutá sieť zariadení, ktoré by sa takýmto zvieratám venovali. Inšpiroval sa českými záchrannými stanicami a postupne vybudoval vlastné zázemie v Zázrivej.

Dnes jeho tím ročne zachraňuje stovky zvierat. Niektoré potrebujú krátkodobú pomoc, iné si vyžadujú dlhšiu starostlivosť a rehabilitáciu. Nie všetky sa však po zotavení môžu vrátiť do voľnej prírody.

Príbeh medvieďaťa Lindy patril k najťažším

Jedným z prípadov, na ktoré záchranár dodnes spomína, bolo malé medvieďa, ktoré dostalo meno Linda. Našli ho v Žilinskom kraji na zemiakovom poli a následne ho previezli na veterinárnu kliniku. Tam sa ukázalo, že zviera malo za sebou mimoriadne ťažké obdobie a niekto mu ubližoval.

Podľa Metoda Macka bolo medvieďa pravdepodobne zavreté v chlieve. Jeho správanie naznačovalo, že má za sebou nepríjemné skúsenosti s ľuďmi. Keď sa k nemu záchranári približovali, skrývalo si labky, akoby sa bálo ďalšieho ublíženia. Zdravotný stav navyše komplikovali vážne poranenia v oblasti úst a neskôr aj zápal pľúc.

Záchrana si vyžadovala veľa trpezlivosti a starostlivosti. Napokon sa však podarilo to najdôležitejšie, Linda prežila. Keď sa jej stav stabilizoval, putovala do košickej zoologickej záhrady, kde našla nové zázemie.

Nie každé zachránené zviera sa môže vrátiť do lesa

Zdroj: zilinak.sk

Práca záchranárov sa nekončí tým, že sa zviera vylieči. Dôležité je tiež posúdiť, či dokáže opäť samostatne fungovať v prirodzenom prostredí. Pri niektorých druhoch a najmä pri medveďoch môže byť návrat do prírody veľmi komplikovaný.

Metod Macek upozorňuje, že medveď, ktorý vyrastá v ľudskej opatere a je odchovaný na fľaške, si nemusí osvojiť potrebné prirodzené návyky. V takom prípade nemusí byť bezpečné vypustiť ho späť do voľnej prírody. Zvieratá, ktoré sa už nemôžu vrátiť do svojho prirodzeného prostredia, preto niekedy nachádzajú nový domov v zoologických záhradách.

Zvieratám škodí aj ľudská nedbanlivosť

Nie všetky prípady, s ktorými sa záchranári stretávajú, sú dôsledkom úmyselného ubližovania. Veľkým problémom môže byť aj nepozornosť a používanie predmetov, ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre voľne žijúce živočíchy. Príkladom sú lepové pasce na hmyz, ktoré sa používajú v ovocných sadoch. Do lepkavých pásov sa môžu zachytiť aj drobné vtáky, napríklad sýkorky. Tie sa následne nemusia dokázať vyslobodiť.

Záchranár zároveň upozorňuje, že ľudia niekedy zasahujú aj v situáciách, keď to zviera vôbec nepotrebuje. Typickým príkladom sú mláďatá spevavcov, ktoré opustia hniezdo ešte predtým, než dokážu dobre lietať. Hoci môžu pôsobiť opustene, rodičia ich často naďalej kŕmia a starajú sa o ne.

Zdroj: zilinak.sk

Iná situácia nastáva vtedy, keď má vták zjavné poranenie, nedokáže vzlietnuť alebo má problém s pohybom. V takom prípade je namieste obrátiť sa na odborníkov.

Záchranná stanica funguje aj vďaka ľuďom

Starostlivosť o stovky zvierat si vyžaduje nielen čas a obetavosť, ale aj nemalé finančné prostriedky. Záchranná stanica v Zázrivej preto funguje najmä vďaka podpore verejnosti, dobrovoľníkov, darcov a nadačných grantov. Metod Macek v rozhovore vysvetľuje, že významnú úlohu zohrávajú aj dve percentá z daní a finančné príspevky od jednotlivcov či firiem. Náklady na starostlivosť o zachránené zvieratá pritom podľa jeho slov štát neprepláca.

Zdroj

Vybrané pre vás:

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov
0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie