Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2178 – Innsbruck so Zlatou strechou a Vivaldi, ktorý bol kňazom
Dnes sa pozrieme na rakúske mesto, ktorého najslávnejším symbolom je strecha zo zlata, na cestu cheesecaku od antických Grékov až po Rimanov, na mýty o ťavách a ich hrboch, na slávneho skladateľa Vivaldiho, ktorý bol nielen hudobníkom, ale aj kňazom, a na to, ako sa rodia a vyvíjajú mláďatá pumy.
Fakt č. 1: Innsbruck
Najväčšou atrakciou Innsbrucku je bez pochýb „Zlatá strecha“ (Goldenes Dachl), ktorú dal v roku 1500 postaviť cisár Maximilián I. na okrasu svojho paláca v historickom centre mesta. Ozdobená je až 2 657 medenými šindľami potiahnutými zlatom, ktoré sa na slnku trblietajú a robia z nej jedinečný symbol.
Stavba s bohatou výzdobou freskami a reliéfmi sa stala v 16. storočí ukážkou moci a bohatstva Habsburgovcov. Dnes je v nej múzeum, kde sa návštevníci dozvedia viac o cisárovi Maximiliánovi a môžu sa postaviť na rovnaký balkón, z ktorého kedysi sledoval dianie na námestí. Zlatá strecha je tak už viac než 500 rokov najväčším lákadlom Innsbrucku a poznajú ju turisti ďaleko za hranicami Rakúska.
Fakt č. 2: Cheesecake
Hoci sa dnes cheesecake spája najmä s americkou kuchyňou, jeho pôvod siaha až do starovekého Grécka. Už v 5. storočí pred n. l. o ňom písal lekár Aegimus, ktorý dokonca zostavil spis o „umení prípravy cheesecaku“. Tento koláč sa podával športovcom počas olympijských hier ako výživné jedlo a mal aj rituálny význam.
Neskôr si ho osvojili Rimania – Cato Starší vo svojom diele De Agri Cultura opisuje dezert „placenta“, ktorý pozostával z vrstiev cesta plneného syrom a medom. Gréci a Rimania cheesecake obmieňali s orechmi, sušeným ovocím či bobkovými listami. Aj keď sa recept postupne menil, základná myšlienka, sladký dezert s tvarohom alebo syrom, prežila stáročia a dodnes patrí medzi najobľúbenejšie zákusky sveta.
Fakt č. 3: Ťavy
Ťavy sú známe svojimi hrbmi, no tie neslúžia ako zásobáreň vody, ako sa často verí. V skutočnosti obsahujú tuk, ktorý im poskytuje energiu aj vodu počas obdobia sucha. Vďaka tomu dokážu bez potravy či vody prežiť aj dva týždne. Navyše ich telo funguje ako dokonalý „chladiaci systém“ – ukladaním tuku do hrbu sa neprehrievajú a lepšie znášajú púštne horúčavy.
Keď sa však ťavy dostanú k vode, dokážu piť neuveriteľne rýchlo – až 100 litrov za 10 minút. Ich schopnosť prispôsobiť sa extrémnym podmienkam robí z tiav jedny z najodolnejších živočíchov planéty a spoľahlivých sprievodcov karaván v púštnych oblastiach.
Fakt č. 4: Vivaldi
Antonio Vivaldi, svetoznámy barokový skladateľ, bol nielen huslista, ale aj kňaz. V roku 1703 bol vysvätený a dostal prezývku „červený kňaz“ kvôli farbe vlasov. Zdravotné problémy mu však bránili slúžiť omše, a tak sa naplno venoval hudbe.
V tom istom roku sa stal učiteľom huslí v Ospedale della Pietà – sirotinci vo Venezíi, kde vyučoval hudbu opustené dievčatá. Pôsobil tam približne 30 rokov a vytvoril svoje najznámejšie diela, vrátane Štyroch ročných období. Orchester sirotinca sa vďaka nemu stal vychýreným po celej Európe a Vivaldiho hudba žije dodnes ako jeden zo symbolov barokovej éry.
Fakt č. 5: Puma
Samice púm rodia po trojmesačnej gravidite až šesť mláďat, ktoré sa na svet prichádzajú slepé a odkázané len na matku. Prvé dva týždne sú úplne bezmocné, postupne im otvárajú oči a získavajú silu. Zaujímavosťou je, že hoci dospelé pumy sú známe jednotnou farbou srsti, mláďatá sa rodia s tmavými škvrnami a modrými očami, ktoré im pomáhajú maskovať sa v prírode.
Matka ich vychováva približne rok, kým sa osamostatnia. V prírode sa dožívajú okolo 12 rokov, no v zajatí aj viac než dvojnásobok. Puma je tak nielen skvelý predátor, ale aj oddaná matka, ktorá svoje mláďatá starostlivo chráni pred nebezpečenstvom.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
