Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2283 – Glasgow ukrýva viac ako 90 parkov a Arthur Conan Doyle mal úplne inú profesiu

Aj dnešná nádielka zaujímavostí ukáže, kam až dokáže zájsť moderná technológia a aké prekvapivé príbehy sa skrývajú za známymi miestami či osobnosťami. Dozviete sa, ako vedci dokážu zachytiť pohyb svetla, prečo sa Glasgow spája so slovami „drahé zelené miesto“, čomu sa venoval Arthur Conan Doyle predtým, ako sa preslávil Sherlockom Holmesom, v čom sa ľudský hlas podobá hudobnému nástroju a ako podľa jedného experimentu reagujú psy na vyznanie lásky od svojich majiteľov.

Fakt č. 1: Fotoaparát

Bežné fotoaparáty a kamery zachytávajú desiatky či stovky snímok za sekundu, no špeciálne vedecké zariadenia dokážu pracovať v úplne iných rozmeroch. Výskumníci z Kalifornského technologického inštitútu vyvinuli ultrarýchle zobrazovacie systémy, ktoré dokážu zaznamenať bilióny snímok za sekundu. Vďaka tomu môžu sledovať udalosti odohrávajúce sa v časových intervaloch kratších, než si človek dokáže predstaviť.

Tieto kamery nie sú určené na bežné fotografovanie ani natáčanie videí. Vedci ich využívajú na výskum mimoriadne rýchlych javov, napríklad šírenia svetelných impulzov priestorom. Dokážu tak vytvoriť sekvencie, na ktorých svetlo pôsobí, akoby sa pohybovalo spomalene. Technológia umožňuje skúmať procesy odohrávajúce sa v bilióntinách sekundy a môže pomôcť pri výskume fyziky, biológie aj nových zobrazovacích metód.

Fakt č. 2: Glasgow

Glasgow je najväčším mestom Škótska a napriek svojej priemyselnej minulosti patrí medzi prekvapivo zelené európske mestá. Jeho názov sa často spája s galským výrazom, ktorý sa prekladá ako „milované zelené miesto“. Táto prezývka je mimoriadne výstižná, pretože v meste sa nachádza viac ako 90 parkov a záhrad.

Obyvatelia aj návštevníci tu môžu nájsť rozľahlé trávnaté plochy, lesné chodníky, botanické záhrady aj historické mestské parky. Medzi najznámejšie patria Glasgow Botanic Gardens a Kelvingrove Park, no zelené miesta sú roztrúsené po celom meste. Práve množstvo parkov vytvára zaujímavý kontrast k niekdajšej povesti Glasgowa ako významného centra priemyslu a lodiarstva.

Fakt č. 3: Arthur Conan Doyle

Arthur Conan Doyle sa preslávil ako autor Sherlocka Holmesa, no jeho pôvodným povolaním bola medicína. Študoval na Univerzite v Edinburghu a v roku 1885 získal lekársku kvalifikáciu. Neskôr si otvoril malú všeobecnú prax neďaleko Portsmouthu. Pacientov však nemal veľa, a tak voľné hodiny medzi návštevami využíval na písanie.

Práve pokojné obdobia v ordinácii mu poskytli čas na rozvíjanie literárnej tvorby, ktorá napokon zmenila jeho život. Hoci sa Sherlock Holmes stal jednou z najslávnejších postáv svetovej literatúry, Doyle nechcel byť vnímaný iba ako autor detektívnych príbehov. Písal aj vedecko-fantastické romány, historické dobrodružstvá, horory, básne, divadelné hry či politické texty. Samotné príbehy o Holmesovi považoval skôr za komerčnú tvorbu a dúfal, že jeho literárnu povesť vytvoria najmä vážnejšie diela.

Fakt č. 4: Ľudský hlas

Ľudský hlas funguje podobne ako mimoriadne zložitý hudobný nástroj. Zvuk vzniká v hrtane, kde sa nachádzajú hlasivky. Pri rozprávaní alebo speve prechádza vydychovaný vzduch medzi nimi a spôsobuje ich rýchle kmitanie. Tak vzniká základný tón, ktorý sa následne mení vďaka pohybu jazyka, pier a ďalších častí hlasového ústrojenstva.

Hlasivky sú pritom výnimočné svojou schopnosťou meniť napätie, dĺžku aj spôsob vibrácie. Práve preto dokáže ľudský hlas vytvoriť obrovské množstvo tónov, farieb a výrazov. Odborníci upozorňujú, že skonštruovať hudobný nástroj, ktorý by dokázal presne napodobniť pružnosť a spôsob fungovania ľudských hlasiviek, by bolo mimoriadne náročné.

Fakt č. 5: Psy

Psy síce nerozumejú ľudskej reči rovnakým spôsobom ako my, no veľmi citlivo reagujú na hlas, tón a správanie svojich majiteľov. V malom experimente z roku 2020 dostali štyri psy špeciálne obojky, ktoré počas siedmich dní sledovali ich srdcovú frekvenciu pri rôznych interakciách s majiteľmi.

Priemerná srdcová frekvencia psov bola približne 67 úderov za minútu. Keď im však majitelia povedali „ľúbim ťa“, zvýšila sa podľa výsledkov experimentu v priemere o 46 % na približne 98 úderov za minútu. Objímanie malo opačný účinok – počas maznania sa srdcová frekvencia psov znížila približne o 23 %. Hoci išlo len o veľmi malý experiment a jeho výsledky nemožno automaticky preniesť na všetky psy, ukázal, ako výrazne môžu zvieratá fyziologicky reagovať na pozornosť svojich majiteľov.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5