Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2288 –  fascinujúce schopnosti vážok a Moby Dick sa stal slávnym až po smrti svojho autora

Aj dnešná nádielka zaujímavostí ukáže, že prekvapenia nájdeme v ľudskom tele, prírode aj literatúre. Dozviete sa, prečo bez slín takmer necítime chuť jedla, čím sú vážky jednými z najúspešnejších lovcov živočíšnej ríše, prečo sa román Moby Dick stal svetovou klasikou až po smrti svojho autora, aký výnimočný je ľudský mozog a prečo vedci venujú čoraz väčšiu pozornosť mikroplastom.

Fakt č. 1: Sliny

Málokto si uvedomuje, akú dôležitú úlohu zohrávajú sliny pri vnímaní chutí. Samotný jazyk totiž nestačí na to, aby sme dokázali rozpoznať sladké, slané, kyslé, horké či umami. Chuťové látky z jedla sa musia najprv rozpustiť v slinách, aby sa dostali k chuťovým receptorom na povrchu jazyka. Až potom môže mozog správne vyhodnotiť, čo práve jeme.

Jednoduchý pokus ukáže, aké dôležité sliny sú. Ak si človek papierovou utierkou dôkladne osuší jazyk a následne zje napríklad slaný praclík, jeho chuť bude oveľa slabšia než za bežných okolností. Po napití sa vody sa tvorba slín obnoví a chuť jedla sa opäť zvýrazní.

Sliny pritom neplnia iba úlohu pri vnímaní chutí. Pomáhajú zvlhčovať potravu, uľahčujú prehĺtanie, chránia ústnu dutinu pred baktériami a podieľajú sa aj na prvých fázach trávenia. Bez nich by bolo nielen ochutnávanie jedla, ale aj samotné jedenie oveľa náročnejšie.

Fakt č. 2: Vážky

Vážky patria medzi najzručnejších letcov v živočíšnej ríši. Dokážu lietať dopredu, dozadu, kolmo nahor aj nadol, zastaviť sa vo vzduchu podobne ako vrtuľník a meniť smer prakticky okamžite. Pri lete dosahujú rýchlosť až približne 56 kilometrov za hodinu, čo z nich robí jedny z najrýchlejších lietajúcich druhov hmyzu.

Ich výnimočné letové schopnosti sú otázkou prežitia. Vážky lovia výlučne počas letu a korisť chytajú pomocou silných nôh alebo čeľustí. Ak by nedokázali lietať, nedokázali by sa ani nakŕmiť. Vedcov pritom fascinuje ich odolnosť – aj jedince, ktorým chýba celé krídlo, dokážu podľa výskumov úspešne loviť.

Úspešnosť vážok pri love je mimoriadne vysoká. Štúdia z roku 2013 ukázala, že dokázali uloviť približne 95 % vypustenej koristi. Pre porovnanie, mnohé dravé vtáky, ako sú jastraby, sokoly či sovy, bývajú úspešné približne v štvrtine pokusov. Práve preto patria vážky medzi najefektívnejších predátorov na svete.

Fakt č. 3: Moby Dick

Román Moby Dick dnes patrí medzi najvýznamnejšie diela svetovej literatúry, no počas života svojho autora Hermana Melvilla sa úspechu takmer vôbec nedočkal. Predalo sa iba približne 3 715 výtlačkov, čo bolo na vtedajšie pomery sklamaním. Čitatelia boli zvyknutí na Melvillove dobrodružné príbehy z exotických krajín a temný psychologický román o bielej veľrybe ich prekvapil.

Slabý záujem o knihu výrazne ovplyvnil aj autorovu kariéru. Melvillova popularita postupne upadala a napokon začal pracovať ako colný inšpektor v New Yorku. Keď zomrel v roku 1891, jeho nekrológ v denníku The New York Times dokonca obsahoval nesprávne napísaný názov románu – „Mobie Dick“. Väčšina jeho diel bola navyše už niekoľko rokov vypredaná a len ťažko dostupná.

Záujem o román začal rásť až po Melvillovej smrti. Nové vydania knihy si postupne získavali pozornosť kritikov a začiatkom 20. storočia začali literárni vedci označovať Moby Dicka za jedno z najvýznamnejších amerických diel. Dnes patrí medzi klasiku svetovej literatúry a objavuje sa v zoznamoch najlepších románov všetkých čias.

Fakt č. 4: Mozog

Ľudský mozog je najzložitejším orgánom ľudského tela. Pri spracúvaní informácií neustále vytvára elektrické impulzy, prostredníctvom ktorých medzi sebou komunikujú nervové bunky. Práve táto elektrická aktivita umožňuje premýšľať, pohybovať sa, vnímať okolie či vytvárať spomienky.

Elektriny, ktorú mozog vytvára, nie je zanedbateľné množstvo. V určitých chvíľach by podľa odborníkov dokázala napájať malú žiarovku s nízkym výkonom. Nejde však o elektrinu, ktorú by bolo možné prakticky využívať ako zdroj energie – vzniká ako prirodzený dôsledok činnosti miliárd nervových buniek.

Mozog obsahuje približne 100 miliárd neurónov, pričom každý z nich môže vytvoriť tisíce spojení s ďalšími bunkami. Celkový počet týchto spojení dokonca prevyšuje počet hviezd v galaxii Mliečna cesta. Aj drobný kúsok mozgového tkaniva veľký ako zrnko piesku môže obsahovať približne 100 000 neurónov, ktoré spoločne vytvárajú neuveriteľne zložitú sieť.

Fakt č. 5: Mikroplasty

Mikroplasty sa dnes nachádzajú takmer všade – vo vode, pôde aj vo vzduchu. Ide o drobné plastové častice, ktoré vznikajú rozpadom väčších plastových predmetov alebo sa vyrábajú priamo v malých rozmeroch. Vedci odhadujú, že len v roku 2020 sa do životného prostredia dostalo približne 2,7 milióna ton mikroplastov a do roku 2040 by sa toto množstvo mohlo približne zdvojnásobiť.

Tieto drobné častice sa môžu dostať do ľudského tela prostredníctvom jedla, vody alebo vdýchnutého vzduchu. Výskumy naznačujú, že ešte menšie nanoplasty by mohli prenikať aj cez pokožku, no táto možnosť si vyžaduje ďalšie vedecké potvrdenie.

Štúdia z roku 2019 odhadla, že niektorí dospelí môžu ročne prijať približne 39 000 až 52 000 častíc mikroplastov. Vedci ich už objavili vo viacerých častiach ľudského tela vrátane stien tepien. Aký presný vplyv majú na zdravie človeka, je predmetom intenzívneho výskumu.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5