Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2381 – tarzifery majú oči veľké ako mozog a Einsteinovo IQ nikto nepozná

Príroda, história aj každodenný život ukrývajú množstvo prekvapivých zaujímavostí. Vedeli ste napríklad, že drobné tarzifery majú oči veľké ako vlastný mozog, alebo že skutočné IQ Alberta Einsteina nikto nepozná? Dnes sa pozrieme aj na základné princípy budhizmu, nezvyčajnú írsku tradíciu, počas ktorej ženy žiadajú mužov o ruku, a zaujímavosti zo života králikov. Prinášame vám ďalších päť faktov, ktoré vám môžu rozšíriť obzory.

Fakt č. 1: Budhizmus 

Budhizmus patrí medzi najvýznamnejšie náboženské a filozofické tradície na svete. Jeho počiatky siahajú do starovekej Indie, kde sa v 5. storočí pred naším letopočtom začalo rozvíjať učenie pripisované Budhovi. Ten bol putujúcim askétom a duchovným učiteľom, ktorý pravdepodobne žil v 6. alebo 5. storočí pred naším letopočtom.

Dnes je budhizmus považovaný za štvrté najväčšie náboženstvo sveta. Odhady počtu jeho nasledovníkov sa pohybujú približne od 320 do 540 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 4,1 až 6,7 % svetovej populácie.

Budhizmus vznikol vo východnej časti Gangskej nížiny a postupne sa rozšíril do ďalších oblastí Ázie. Dôležitú úlohu pri jeho šírení zohrávala Hodvábna cesta, ktorá prepájala rôzne kultúry a obchodné centrá. V 19. storočí sa budhistické učenie začalo výraznejšie dostávať aj do západného sveta.

Základom budhizmu je hľadanie cesty k duchovnému prebudeniu a oslobodeniu od utrpenia či nespokojnosti, ktoré sa označujú pojmom dukkha. Podľa Budhovho učenia vzniká utrpenie aj v dôsledku pripútanosti k veciam, túžbam a predstavám.

Budha preto zdôrazňoval takzvanú strednú cestu, ktorá sa vyhýba extrémnemu odriekaniu aj nadmernému oddávaniu sa pôžitkom. Dôležitou súčasťou učenia sú meditácia, etické správanie a snaha neubližovať iným živým bytostiam.

Medzi najznámejšie princípy budhizmu patria štyri vznešené pravdy, vznešená osemdielna cesta a učenie o karme. Konečným cieľom duchovnej praxe je dosiahnutie nirvány, ktorá predstavuje oslobodenie od túžob a utrpenia.

Fakt č. 2: Tarzifery 

Tarzifery patria medzi najzaujímavejšie primáty na svete. Tieto drobné nočné živočíchy dosahujú približne veľkosť tenisovej loptičky a žijú v juhovýchodnej Ázii, predovšetkým na ostrovoch Filipín, Malajzie, Bruneja a Indonézie.

V súčasnosti je známych približne 14 druhov tarziferov, pričom všetky sú v určitej miere ohrozené vyhynutím. Kedysi obývali rozsiahlejšie územia, no dnes je ich výskyt obmedzený na menšie oblasti.

Ich najvýraznejším znakom sú obrovské oči. Tarzifery majú najväčšie oči v pomere k veľkosti tela spomedzi všetkých cicavcov. Každé oko má priemer približne 16 milimetrov, čo je porovnateľné s veľkosťou ich mozgu.

Takéto veľké oči im pomáhajú orientovať sa počas nočnej aktivity. Majú však aj jednu nevýhodu – tarzifery nimi nedokážu otáčať. Tento problém riešia mimoriadnou pohyblivosťou krku.

Hlavu dokážu otočiť až o 180 stupňov na každú stranu, podobne ako sovy. Vďaka tomu môžu zostať takmer nehybné a pozorovať okolie bez toho, aby prezradili svoju prítomnosť.

Tarzifery sú zároveň obratnými lovcami. Majú dlhé prsty, jemnú srsť a dokážu sa prudko vrhnúť na korisť, ktorou býva hmyz, ale aj menšie vtáky. Ich veľké oči pravdepodobne súvisia aj s tým, že im chýba reflexná vrstva tapetum, ktorú majú mnohé iné nočné živočíchy.

Zaujímavé sú aj ich mláďatá. Malé tarzifery sa rodia s otvorenými očami a už približne hodinu po narodení dokážu liezť po stromoch. Ide o pozoruhodnú schopnosť, ktorá im umožňuje veľmi skoro sa pohybovať v prostredí, kde žijú.

Fakt č. 3: Einstein

Albert Einstein patrí medzi najznámejších vedcov všetkých čias. Jeho meno sa stalo symbolom mimoriadnej inteligencie a vedeckého génia. Napriek tomu existuje jedna zaujímavosť, ktorú mnohí ľudia nepoznajú. Einstein nikdy neabsolvoval zaznamenaný IQ test, takže jeho skutočné IQ nie je známe.

Na internete sa často uvádza, že jeho inteligenčný kvocient dosahoval hodnotu 160. Toto číslo však nie je podložené výsledkom žiadneho overiteľného testovania a ide iba o odhad.

Odborníci upozorňujú, že mimoriadne úspechy v konkrétnej vedeckej oblasti nemožno automaticky považovať za presné meradlo celkovej inteligencie. Einsteinove výnimočné schopnosti vo fyzike preto samy osebe neumožňujú určiť jeho IQ.

Menej známou stránkou jeho života bola veľká láska k hudbe. Einstein začal hrať na husliach už ako päťročný a hudba ho sprevádzala počas celého života.

Približne v sedemnástich rokoch dokonca zaujal svojich učiteľov hrou na husliach počas hudobnej skúšky. Neskôr, keď žil v Berlíne, hrával sonáty so svojím priateľom a významným teoretickým fyzikom Maxom Planckom.

Po získaní medzinárodnej slávy sa zúčastnil aj niekoľkých benefičných koncertov, na ktorých vystupoval po boku uznávaných hudobníkov vrátane huslistu Fritza Kreislera.

Hudba pre Einsteina nebola iba záľubou, ale aj spôsobom oddychu a podpory tvorivého myslenia. Jeho druhá manželka Elsa opisovala, že keď premýšľal nad vedeckými teóriami, niekedy odišiel zo svojej pracovne, zahral niekoľko tónov na klavíri, zapísal si myšlienku a následne sa vrátil k práci.

Fakt č. 4: Žiadosť o ruku

V Írsku sa dodnes pripomína nezvyčajná tradícia spojená s priestupným rokom. Každé štyri roky, 29. februára, mali podľa starého zvyku ženy príležitosť požiadať mužov o ruku. Tento deň sa označuje aj ako Bachelor’s Day.

Pôvod tradície sa spája s legendou o svätej Brigite z Kildare. Tá sa údajne sťažovala svätému Patrikovi, že ženy musia príliš dlho čakať, kým ich muži požiadajú o sobáš.

Svätý Patrik preto podľa legendy rozhodol, že ženy môžu raz za štyri roky prevziať iniciatívu a samy požiadať svojich partnerov o ruku. Tak vznikol zvyk, ktorý sa postupne rozšíril aj mimo Írska.

Tradícia sa dostala aj do Škótska, kde mal byť okolo roku 1288 prijatý zákon umožňujúci ženám požiadať mužov o ruku počas priestupného roka. Ak muž ponuku odmietol, mal žene poskytnúť určitú formu odškodnenia.

Darom mohol byť bozk, hodvábne šaty, rukavice alebo v neskorších obdobiach dokonca kožuch. Takéto pravidlá sú dnes známe predovšetkým ako súčasť historických tradícií a legiend.

V súčasnosti už ženy, samozrejme, nemusia čakať na konkrétny dátum, aby požiadali partnera o ruku. V Írsku a Spojenom kráľovstve však zostáva 29. február symbolickým dňom, ktorý niektoré páry stále využívajú na netradičné zásnuby.

Fakt č. 5: Králiky

Králiky patria medzi obľúbené domáce zvieratá, no ich telo má niekoľko pozoruhodných vlastností. Jednou z najzaujímavejších je, že králikom rastú zuby nepretržite počas celého života.

Práve preto potrebujú pravidelne žuť vhodnú rastlinnú potravu, ktorá im pomáha zuby prirodzene obrusovať. Dôležitú úlohu zohrávajú trávy, lúčne rastliny a ďalšia vhodná vláknitá potrava. Bez dostatočného obrusovania by zuby mohli prerásť a spôsobovať zdravotné problémy.

Zaujímavý je aj ich zrak. Mláďatá králikov sa rodia so zatvorenými očami, ktoré sa otvárajú až neskôr. Keď však začnú vidieť, ich zrakové pole je mimoriadne široké.

Vďaka umiestneniu očí po stranách hlavy majú králiky takmer 360-stupňové zorné pole. Dokážu tak sledovať veľkú časť svojho okolia bez toho, aby museli výrazne otáčať hlavou.

Táto schopnosť je pre ne veľmi užitočná, pretože im umožňuje včas spozorovať potenciálne nebezpečenstvo. Priblížiť sa ku králikovi nepozorovane preto nemusí byť jednoduché.

Prekvapivá je aj ich potreba vody. Králiky môžu vypiť viac vody než pes, ktorý je päťkrát väčší ako ony. Dostatočný príjem tekutín je dôležitý pre správne fungovanie trávenia, vylučovanie nadbytočného vápnika a celkové zdravie.

Králiky by preto mali mať neustále k dispozícii dostatok čerstvej vody. Ich nenápadné telesné zvláštnosti ukazujú, ako dobre sú prispôsobené svojmu spôsobu života.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5