Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2396 – George Michael napísal Last Christmas za hodinu a vianočné stromčeky kedysi viseli zo stropu
Vedeli ste, že väčšina perál, ktoré dnes zdobia šperky, nevznikla úplne prirodzeným spôsobom, ale pochádza z kontrolovaného pestovania? Alebo že George Michael napísal jeden z najslávnejších vianočných hitov počas návštevy svojich rodičov, keď si na chvíľu odskočil do svojej detskej izby? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na nezvyčajné vianočné tradície, pri ktorých stromčeky viseli zo stropu, vysvetlíme si, prečo pri nespavosti nie je vždy dobré zostávať v posteli, a odhalíme prekvapivú schopnosť oviec zapamätať si desiatky tvárí.
Fakt č. 1: Perly
Perly patria medzi najobľúbenejšie a najstaršie používané prírodné ozdoby. Ich jemný lesk a elegantný vzhľad z nich robia vyhľadávaný materiál pri výrobe náhrdelníkov, náušníc či prsteňov. Málokto však vie, že približne 99 % perál dostupných na súčasnom trhu pochádza z kontrolovaného pestovania.
Skutočne prírodné perly, ktoré vznikajú bez ľudského zásahu, sú dnes mimoriadne vzácne. Ich získavanie bolo v minulosti náročné, pretože bolo potrebné otvoriť veľké množstvo lastúrnikov, aby sa našla čo i len jedna kvalitná perla.
Práve táto vzácnosť spôsobovala, že prírodné perly patrili medzi veľmi drahé a luxusné ozdoby. Nie každá nájdená perla navyše spĺňala požiadavky na veľkosť, tvar či vzhľad, ktoré si stanovovali výrobcovia šperkov.
Významný zlom nastal v roku 1896, keď Japonec Kokichi Mikimoto úspešne vytvoril kultivovanú perlu. Tento úspech otvoril cestu k novému spôsobu získavania perál, ktorý postupne zásadne ovplyvnil celý šperkársky priemysel.
Pri kultivovaných perlách človek cielene vyvolá proces ich tvorby v lastúrnikovi. Samotná perla však vzniká biologickou činnosťou živočícha, podobne ako pri prírodných perlách.
Kultivované perly sa postupne stali populárnymi aj preto, že často ponúkali pravidelnejší tvar a boli cenovo dostupnejšie. Ich rozšírenie zároveň pomohlo znížiť závislosť trhu od lovu vzácnych prírodných perál.
Predpokladá sa, že veľká časť historicky dostupných prírodných perál už bola vylovená. Aj dnes sa síce môžu nájsť nové, no ich výskyt je zriedkavý a mnohé nespĺňajú prísne požiadavky klenotníkov.
Kultivované perly preto dnes dominujú šperkárskemu trhu. Neznamená to však, že ide o umelé napodobeniny. Sú to skutočné perly, ktorých vznik bol iba iniciovaný človekom.
Fakt č. 2: Pieseň Last Christmas
Pieseň Last Christmas patrí medzi najznámejšie skladby, ktoré sa každoročne vracajú do rádií počas vianočného obdobia. Jej vznik je však prekvapivo jednoduchý. George Michael ju údajne napísal približne za hodinu vo svojej detskej izbe.
V roku 1984 navštívil George Michael spolu so svojím kolegom Andrewom Ridgeleym zo skupiny Wham! svojich rodičov. Obaja sledovali televíziu, keď Michael zrazu odišiel na poschodie do izby, v ktorej vyrastal.
Práve tam dostal nápad na skladbu, ktorá sa neskôr stala jedným z najznámejších vianočných hitov všetkých čias. Približne po hodine mal hotovú pieseň, ktorej melódia aj text si získali milióny poslucháčov.
Zaujímavé je, že Last Christmas v skutočnosti nie je typickou vianočnou piesňou. V jej texte sa nespomína Santa Claus, soby, vianočný stromček ani sneh. Namiesto toho rozpráva príbeh o sklamaní v láske.
Hlavnou témou je zlomené srdce človeka, ktorý počas minulých Vianoc daroval niekomu svoju lásku, no už nasledujúci deň bol odmietnutý. Vianoce tak v piesni predstavujú skôr časové pozadie nešťastného romantického príbehu.
George Michael sa postaral nielen o napísanie skladby, ale aj o jej produkciu. Keď ju skupina Wham! nahrávala v auguste 1984, Michael trval na tom, že chce sám hrať na syntetizátore Roland Juno-60.
Hoci nebol skúseným klávesistom, jednotlivé časti nahrával s veľkou trpezlivosťou. Zvukový inžinier Chris Porter neskôr spomínal, že Michael pri hraní používal iba dva či tri prsty, čo celý proces výrazne spomaľovalo.
Sám nahral dokonca aj charakteristické zvuky rolničiek, ktoré dotvárajú vianočnú atmosféru skladby.
Napriek obrovskej popularite sa Last Christmas po vydaní v roku 1984 nedostala na prvé miesto britského singlového rebríčka. Jej najvyšším umiestnením bola druhá priečka.
Dlhé roky si dokonca držala nezvyčajný rekord ako najpredávanejší singel v britskej histórii, ktorý nikdy nedosiahol prvé miesto.
To sa zmenilo až 1. januára 2021, keď sa skladba po 36 rokoch od vydania konečne dostala na vrchol britského rebríčka. Úspech zopakovala aj na konci roka 2022.
Príbeh Last Christmas tak ukazuje, že aj pieseň vytvorená počas jedinej hodiny môže získať popularitu, ktorá pretrvá celé desaťročia.
Fakt č. 3: Vianočné stromčeky
Vianočný stromček dnes neodmysliteľne patrí k sviatočnej výzdobe mnohých domácností. Väčšinou stojí v obývačke, ozdobený svetielkami a rôznymi dekoráciami. V minulosti však existovali aj domácnosti, v ktorých vianočné stromčeky vôbec nestáli na zemi, ale viseli zo stropu.
Takýto zvyk bol rozšírený najmä v juhozápadnom Nemecku počas 17. a 18. storočia. Obľúbený bol predovšetkým medzi chudobnejšími vrstvami obyvateľstva.
Rodiny si do domácností prinášali menšie stromčeky, ktoré následne zavesili na strop alebo drevené trámy. Tento spôsob výzdoby mal praktické aj symbolické dôvody.
Zavesený stromček šetril miesto v domácnosti a zároveň chránil dobroty či ozdoby pred malými deťmi. V časoch, keď mali rodiny často obmedzený obytný priestor, mohlo ísť o veľmi praktické riešenie.
Niektoré domácnosti dokonca vešali stromčeky dolu hlavou, takže ich vrchol smeroval k podlahe a korene nahor.
S týmto nezvyčajným umiestnením sa spájala aj predstava, že stromček s koreňmi obrátenými k nebu môže získavať osobitnú duchovnú silu.
V ďalších nemeckých domácnostiach sa namiesto klasických stromčekov používali takzvané vianočné pyramídy. Išlo o drevené konštrukcie ozdobené vždyzelenými vetvičkami a sviečkami, ktoré tvorili stredobod sviatočnej výzdoby.
Zaujímavé je, že vianočné stromčeky neboli od začiatku všeobecne prijímanou kresťanskou tradíciou.
Vždyzelené stromy sa totiž spájali aj s predkresťanskými zvykmi a oslavami zimného slnovratu. Niektorí cirkevní predstavitelia preto považovali ich používanie počas Vianoc za nevhodné.
Už v roku 1647 kritizoval kazateľ Johann Conrad Dannhauer zo štrasburskej katedrály vianočné stromčeky, pretože podľa neho odvádzali pozornosť od náboženského významu sviatkov.
Podobne sa voči niektorým vianočným zvykom staval aj puritánsky guvernér William Bradford v severoamerickej kolónii Plymouth, ktorý ich spájal s pohanskými tradíciami.
Napriek odporu sa však zdobenie stromčekov postupne rozširovalo. Cirkevní predstavitelia napokon začali túto tradíciu prijímať ako súčasť kresťanských Vianoc.
Dnešný vianočný stromček tak prešiel dlhým vývojom a jeho história zahŕňa aj nezvyčajné zvyky, ktoré by v moderných domácnostiach mohli pôsobiť prekvapivo.
Fakt č. 4: Spánok
Problémy so zaspávaním pozná množstvo ľudí. Keď sa nám nedarí zaspať, často zostávame ležať v posteli a dúfame, že spánok nakoniec príde. Odborníci na spánok však upozorňujú, že dlhé prehadzovanie sa v posteli môže byť kontraproduktívne.
Jedným z odporúčaní pri problémoch so zaspávaním je vstať z postele približne po 20 minútach, ak človek stále nedokáže zaspať.
Nejde pritom o pravidlo, pri ktorom by bolo potrebné neustále sledovať hodiny. Dôležité je predovšetkým nezostávať dlhý čas v posteli v stave frustrácie a nepokoja.
Ak spánok neprichádza, môže pomôcť presunúť sa na pokojné miesto s tlmeným osvetlením a venovať sa nenáročnej, relaxačnej činnosti.
Vhodnou možnosťou môže byť napríklad čítanie knihy alebo iná pokojná aktivita, ktorá nevyžaduje výrazné sústredenie.
Naopak, používanie smartfónu či ďalších elektronických zariadení sa neodporúča. Ich obsah môže človeka mentálne aktivovať a svetlo z obrazoviek môže narúšať prirodzenú prípravu organizmu na spánok.
Keď sa opäť objaví ospalosť, je vhodné vrátiť sa do postele a pokúsiť sa zaspať.
Základom tohto odporúčania je vytvorenie pevného spojenia medzi posteľou a spánkom. Ak človek pravidelne trávi dlhé hodiny v posteli bez toho, aby spal, mozog si môže toto prostredie postupne spájať s nepokojom, frustráciou či bdelosťou.
Namiesto miesta odpočinku sa tak posteľ môže stať miestom, kde človek očakáva ďalšie problémy so zaspávaním.
Táto technika je súčasťou behaviorálnych postupov používaných pri liečbe nespavosti. Jej cieľom je postupne obnoviť prirodzené spojenie medzi pobytom v posteli a spánkom.
Niekedy preto môže byť lepším riešením na chvíľu vstať, než sa za každú cenu snažiť zaspať.
Fakt č. 5: Ovce
Ovce majú často povesť zvierat, ktoré iba bezmyšlienkovito nasledujú stádo. Výskumy však ukazujú, že ich pamäť a schopnosť rozpoznávať tváre sú oveľa lepšie, než by si mnohí ľudia mysleli.
Tieto zvieratá dokážu rozlišovať jednotlivých členov svojho stáda a pamätať si ich vzhľad aj počas dlhšieho obdobia.
Vedci zistili, že jedna ovca si dokáže zapamätať približne 50 rôznych ovčích tvárí a rozpoznávať ich až dva roky.
To je pozoruhodná schopnosť, ktorá naznačuje, že ovce majú dobre vyvinutú dlhodobú vizuálnu pamäť.
Ešte zaujímavejšie je, že ich schopnosti sa neobmedzujú iba na rozpoznávanie vlastného druhu.
Ovce si dokážu zapamätať aj ľudské tváre, pričom výskumy uvádzajú schopnosť rozpoznávať najmenej 10 rôznych ľudí.
Pri rozpoznávaní tvárí používajú podobné postupy ako ľudia. Keď vidia neznámu tvár, najskôr si všímajú jej vonkajšie charakteristiky.
Môže ísť napríklad o celkový tvar hlavy, uši či vlasy. Tieto znaky im pomáhajú vytvoriť si prvotnú predstavu o tom, koho majú pred sebou.
Keď sa im tvár stane známejšou, začnú sa viac sústreďovať na jej vnútorné črty, ako sú oči, nos a ústa.
Takýto spôsob spracovania vizuálnych informácií naznačuje, že ovce dokážu rozpoznávať jednotlivcov na základe pomerne zložitých charakteristík.
Ak teda niekedy uvidíte ovcu, ktorá sa na vás dlhšie pozerá, nemusí ísť iba o obyčajnú zvedavosť. Je možné, že si práve všíma vaše črty a ukladá si ich do pamäti.
Tieto zistenia ukazujú, že ovce rozhodne nie sú také jednoduché zvieratá, ako sa o nich niekedy hovorí.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
