Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2407 – kapybary dokážu spať vo vode a Jennifer Coolidge pracovala so Sandrou Bullock v reštaurácii

Vedeli ste, že žaby dokážu dýchať cez pokožku a po jej zvlečení ju dokonca zjedia? Alebo že kapybary vydržia pod vodou až päť minút a dokážu si v nej aj zdriemnuť? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na herečku Jennifer Coolidge, ktorá kedysi pracovala v reštaurácii so Sandrou Bullock. Dozviete sa tiež, ako staršie žeriavy pomáhajú mladším vtákom pri migrácii a v akom veku sa najčastejšie objavujú prvé príznaky schizofrénie.

Fakt č. 1: Žaby 

Žaby patria medzi obojživelníky, ktoré dokážu prijímať kyslík nielen pomocou pľúc, ale aj cez pokožku. Približne polovicu kyslíka môžu získavať práve týmto spôsobom. Keď sa nachádzajú pod vodou, výmena dýchacích plynov prebieha cez ich kožu.

Ich pokožka je preto neustále vlhká a slizká. Nachádzajú sa v nej špeciálne hlienové žľazy, ktoré produkujú sliz a zabraňujú jej vysychaniu. Vlhkosť je nevyhnutná na to, aby mohli žaby cez pokožku dýchať.

Zaujímavosťou je, že žaby aj ropuchy pravidelne zvliekajú vrchnú vrstvu kože. Niektoré druhy to robia každý deň, iné raz za týždeň alebo menej často. Počas zvliekania vykonávajú nezvyčajné pohyby, ktorými si pomáhajú starú pokožku odstrániť. Následne ju zjedia.

Fakt č. 2: Kapybary

Kapybary žijú v blízkosti riek, močiarov a ďalších vodných plôch, pretože voda je dôležitou súčasťou ich života. Pomáha im ochladzovať sa počas horúcich dní a zároveň poskytuje možnosť úniku pred predátormi, medzi ktorých patria anakondy, divé mačkovité šelmy či dravé vtáky.

Na plávanie sú dokonale prispôsobené. Medzi prstami majú plávacie blany, ktoré im uľahčujú pohyb vo vode. Oči, uši a nozdry sa nachádzajú vysoko na hlave, takže dokážu sledovať okolie a dýchať aj vtedy, keď majú väčšinu tela ponorenú.

Kapybary vydržia pod hladinou až päť minút. Zaujímavé je, že vo vode dokážu aj odpočívať a niekedy si v nej dokonca zdriemnu. V takom prípade zostávajú pri brehu s nosom nad hladinou, aby mohli pohodlne dýchať.

Fakt č. 3: Jennifer Coolidge 

Predtým, než sa Jennifer Coolidge a Sandra Bullock presadili v Hollywoode, obe si privyrábali v newyorskej reštaurácii Canastel’s. Coolidge pracovala ako čašníčka, zatiaľ čo Bullock zastávala pozíciu hostesky. Obe v tom čase snívali o hereckej kariére.

Jennifer Coolidge neskôr počas vystúpenia v relácii Jimmy Kimmel Live prezradila, že Sandra Bullock bola už vtedy veľmi zodpovedná a mala svoj život dobre zorganizovaný. Ona sama však v mladosti často navštevovala večierky, čo sa odrážalo aj na jej pracovnej dochádzke.

Herečka priznala, že niekedy bola len päťdesiatpercentná šanca, že sa vôbec dostaví na pracovnú zmenu. Napriek tomu ju z reštaurácie neprepustili. Vďačila za to zhovievavému vedúcemu menom Moreno, ktorý jej nepravidelnú dochádzku toleroval.

Fakt č. 4: Žeriavy

Žeriavy americké každoročne prekonávajú obrovské vzdialenosti medzi svojimi letnými a zimnými stanovišťami. Jedna z ich najdlhších migračných trás meria približne 4 800 kilometrov a spája prírodnú rezerváciu Aransas v Texase s národným parkom Wood Buffalo v Kanade.

Zaujímavosťou je, že mladé žeriavy sa nerodia so schopnosťou dokonale rozpoznať trasu, ktorou majú každoročne letieť. Správnu cestu sa učia od starších a skúsenejších vtákov, ktoré ich počas migrácie vedú.

Výskum ukázal, že prítomnosť jediného osemročného žeriava dokázala znížiť odchýlky mladých vtákov od migračnej trasy približne o 38 %. Vedci zatiaľ presne nevedia, prečo sú staršie žeriavy lepšími navigátormi. Jedným z možných vysvetlení je ich schopnosť rozpoznávať orientačné body v krajine.

Fakt č. 5: Schizofrénia 

Schizofrénia je psychické ochorenie, ktorého prvé príznaky sa najčastejšie objavujú počas neskorého dospievania alebo v ranej dospelosti. U mužov sa ochorenie zvyčajne prejavuje v neskorom tínedžerskom veku alebo na začiatku dvadsiatych rokov, zatiaľ čo u žien často až koncom dvadsiatych či začiatkom tridsiatych rokov.

Presná príčina schizofrénie nie je známa. Vedci predpokladajú, že na jej vzniku sa podieľa kombinácia genetických predispozícií a faktorov prostredia. Vyššie riziko majú napríklad ľudia, ktorých rodič alebo blízky príbuzný trpí týmto ochorením. Úlohu môžu zohrávať aj traumatické zážitky z detstva či užívanie návykových látok.

Ľudia so schizofréniou majú zvýšené riziko ďalších zdravotných problémov, napríklad srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky či pľúcnych ochorení súvisiacich s fajčením. Častejšie sa u nich môžu vyskytovať aj depresia, úzkostné poruchy alebo posttraumatická stresová porucha. Dôležitá je preto včasná diagnostika a primeraná zdravotná starostlivosť.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5