10 oslnivých faktov o francúzsko-poľskej vedkyni Marie Curie

4849

Najvýznamnejšia vedkyňa všetkých čias Marie Curie sa narodila v Poľsku v roku 1867. Jej zoznam významných prelomov v oblasti chémie, fyziky a medicíny je dlhý a plný zaujímavých skutočností.  

Zdroj: wikimedia commons/ Henri Manuel

Rodičia Marie Curie boli učitelia

Marie bola piatym a zároveň najmladším dieťaťom dvoch poľských pedagógov. Rodičia kládli veľký dôraz na vzdelanie všetkých svojich detí v škole aj doma. O vede sa Marie veľa dozvedela práve od svojho otca, vďaka ktorému excelovala vo svojej stredoškolskej triede.

Musela hľadať alternatívne vzdelanie pre ženy

Po získaní stredoškolského diplomu si Marie myslela, že jej kroky ďalej povedú na Varšavskú univerzitu. Keďže tá neprijímala ženy, spolu so sestrou sa zapísali na poľskú Flying University. V tom čase však bolo nezákonné aby ženy získali vyššie vzdelanie, a tak sa v roku 1891 Marie presťahovala do Paríža, aby žila so svojou sestrou a ďalej pokračovala vo vzdelávaní na Sorbonne. 

Marie Curie je jedinou osobou, ktorá získala Nobelovu cenu v dvoch samostatných vedách

Marie Curie sa zapísala do histórie v roku 1903, keď spolu so svojím manželom Pierrom a fyzikom Henrim Becquerelom získali Nobelovú cenu za ich prácu na rádioaktivite. Stala sa tak prvou ženou, ktorá získala túto česť a tiež jedinou osobou, ktorá získala Nobelovú cenu za dve rôzne vedy. Pretože v roku 1911 sa jej podarilo zvíťaziť v kategórii chémia.

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený Marie Curie (@marie._.curie_)

Marie Curie pridala do periodickej tabuľky dva prvky

Druhou Nobelovou cenou získala Marie uznanie za objav a výskum dvoch prvkov, rádia a polónia. Prvý pomenovala podľa latinského názvu pre slovo „lúč“ a druhé odkazovalo na jej rodnú krajinu, Poľsko. 

Bola vzorom pre svoje deti

Marie Curie dbala na vzdelanie svoji dvoch dcér a opakovala im, že musia pracovať zo všetkých síl, aby dosiahli cieľ, ktorý si vytýčili. Keď Marie a Pierre získali v roku 1903 Nobelovú cenu, ich dcéra Irène mala iba 6 rokov. Pokračovala v šľapajach svojich rodičov a v roku 1935 spolu so svojím manželom Frédéricom Joliot-Curiem získala Nobelovú cenu za chémiu. Henry Labouissen, ktorý sa oženil s ich mladšou dcérou Ève Curie, prijal v mene UNICEFU, ktorého bol výkonným riaditeľom, Nobelovú cenu za mier. Ève Curie Labouisse bola úspešnou novinárkou a životopiskyňou svojej matky.

Marie Curie svoju najdôležitejšiu prácu vykonávala v kôlni

Výskum, vďaka ktorému Marie získala prvú Nobelovú cenu si vyžadoval hodiny fyzickej práce. Aby spolu s manželom dokázali, že objavili nové prvky, museli vyrobiť početné príklady tým, že rozložili rudu na jej chemické zložky. Nedostatočná veľkosť laboratórií presunula ich prácu do starej kôlne za školou, v ktorej pracoval Pierre. Podľa Marie bola v lete dusným skleníkom inokedy chladným miestom, kde presakovali kvapky dažďa. Po tom, čo slávny nemecký chemik Wilhelm Ostwald navštívil kôlňu, aby videl miesto, kde bolo objavené rádium, opísal ju ako, „kríženca medzi stajňou a zemiakovou kôlňou“. „Keby som nevidel pracovný stôl a predmety chemického prístroja, myslel by som si, že je to vtip.“

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený Architect’s Sketchbook (@meral_s_sketchbook)

Zápisníky Marie Curie sú stále rádioaktívne

Keď Marie Curie na začiatku 20. storočia vykonávala svoj najdôležitejší výskum žiarenia, nemala ani potuchy o jeho účinkoch na zdravie. Nebolo pre ňu nezvyčajné chodiť po laboratóriu s fľaškami polónia alebo rádia vo vrecku. Vo svojej autobiografii dokonca opisovala, ako skladovala rádioaktívny materiál vonku. „Jednou z našich radostí bolo ísť v noci do našej pracovne. Potom sme zo všetkých strán vnímali slabo svietiace siluety fliaš, kapsúl obsahujúcich naše výrobky. Žiariace trubice vyzerali ako slabé rozprávkové svetlá.“

Nie je, preto prekvapením, že Marie v roku 1934 zomrela na aplastickú anémiu, ktorú pravdepodobne spôsobilo dlhodobé vystavovanie sa žiareniu. Jej stále rádioaktívne zápisníky sú dnes skladované v olovených škatuliach a pravdepodobne zostanú rádioaktívne ďalších 1500 rokov. 

Ponúkla sa, že venuje svoje medaily na financovanie vojny

Na začiatku 1. svetovej vojny vyhlásilo Francúzsko výzvu na zber zlata, ktoré môže pomôcť financovať vojnu. Marie Curie ponúkla svoje dve medaily, keď ich, ale bankoví úradníci odmietli prijať, uspokojila sa s darovaním svojich peňazí na nákup vojenských dlhopisov. 

Vyvinula prenosný röntgen na liečbu vojakov

Túžba pomôcť neskončila iba pri finančných daroch. Keď sa začala zaujímať o röntgenové lúče, uvedomila si, že vznikajúca technológia by mohla byť užitočná, ako pomoc pre vojakov na bojisku. Presvedčila francúzsku vládu, aby ju vymenovala riaditeľkou rádiologickej služby Červeného kríža a svojich bohatých priateľov, aby financovali jej nápad mobilného röntgenového prístroja. Ignorujúc protesty skeptických vojenských lekárov ošetrovala zranených vojakov v bitke pri Marne. Keď sa prístroj ukázal, ako účinný pri záchrane životov, bolo nakoniec postavených 20 tzv. „drobných röntgenových Curies“. 

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený Global History (@historysincethen)

Založila centrá pre lekársky výskum

Po 1. svetovej vojne sa Marie Curie s cieľom podporiť svoje výskumné centrá v Paríži a Varšave vydala na fundraisingovú misiu. Rádiové inštitúty Marie Curie boli miestom vzniku dôležitých prác, ako boli objav nového prvku alebo vývoj umelej rádioaktivity Irène a Frédéric Joliot-Curie. Centrá známe ako Institut Curie sa dodnes používajú ako priestory pre životne dôležitý výskum liečby rakoviny.

 

Zdroj

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre