V predchádzajúcom článku sme si predstavili prvých päť unikátnych vynálezov inšpirovaných prírodou. Dnes pokračujeme so zvyšnými piatimi. Ak ste si prvú časť článku nevšimli alebo neprečítali, môžete tak urobiť tu.

Kvetinový kyborg

Photo credit: seeker.com

Magnus Berggren spolu so svojím tímom vedcov vytvoril miniatúrne káble, ktoré prevliekli cez stonky ruží. Keď ružu pomorili do organického polymérového roztoku, povrch stonky sa odlúpil a vedci videli poprepletené kábliky naprieč ružou. Ukázalo sa, že sú vodivé. Takto dokážu vedci ovládať fyziologické procesy kvetov. Napríklad môžu zabrániť ružiam, aby kvitli pred mrazom. Takéto úpravy nefungovali u semienok alebo plodov.

Trvalé zasahovanie do procesov by mohlo ohroziť samotnú existenciu kvetov. Preto sa dá systém vypnúť a zapnúť.

Katéter odpudzujúci baktérie

Photo credit: medicaldesign.com

Pokožka žraloka je odolná a klzká. Inšpirovali sme sa ňou už pri výrobe potápačských oblekov alebo obuvi.

Choroboplodné zárodky sú postrachom všetkých nemocníc. Pri takom veľkom množstve ľudí, ktorí neustále prichádzajú a odchádzajú je takmer nemožné, aby sa baktérie neprenášali z človeka na človeka.

Inžinier Tony Brennan odhalil, že najčistejší povrch v prírode je pokožka žraloka. Povrch je popretkávaný tenkou vrstvou škár, ktoré pripomínajú zuby. takto sa na jeho telo nedostanú ani riasy ani sliz. Vedci objavili, že žraločou kožou neprenikne ani baktérie E. coli.

Spoločnosť Sharklet využila tieto poznatky a snaží sa vytvoriť katéter, ktorý by bol rezistentný voči baktériam.

Vakcíny, DNA a uchovávanie kmeňových buniek

Púštny mach je schopný extrémnej hybernácie. V čase sucha úplne vyschne a dokonca niekoľko desiatok rokov sa môže javiť ako mŕtvy. Potom naprší a mach znova ožije.

Tardigrády alebo inak pomalky sú mikroskopické organizmi, ktoré žijú vo vode. Sú jedným z najodolnejších živočíchov na Zemi. Prežili vo vesmíre, zvládli extrémne teploty (od absolútnej nuly po 150°C. Neuškodí im ani rádioaktivita a prežijú aj celé roky bez vody. V čase nepriaznivých okolností sa uložia akoby na spánok a čakajú na vhodnú príležitosť. Keď sa situáci v ich okolí zlepší, ožijú a napijú sa vody.

Počas týchto procesov organizmy nahradia všetku vodu v tele cukrami. Cukor sa časom premení na hmotu pevnú ako sklo, čo organizmus dokonale uspí. Podobný proces by ľudia pochopiteľne neprežili, ale dokážeme ho využiť pri uskladňovaní vakcín, DNA alebo kmeňových buniek.

Robot, ktorý dokáže skákať po vode

Photo credit: vocativ.com

Hmyz žijúci pri jazerách nemá žiadny problém s vodou. Dokáže po nej chodiť i pristávať na nej. Všetko toto dokážu vďaka povrchu, ktorý sa nachádza na každej kvapaline. Ide o takzvané povrchové napätie, kedy molekuly držia pevne pohromade.

Vedci zostrojili ľahkého robota, ktorý namiesto kráčania, skáče po vode. Robot váži iba 68 miligramov. Pri skokoch sa vďaka dômyselnej konštrukcii a povrchovému napätiu vôbec neponára do vody. Pri zostrojovaní robota sa vedci inšpirovali korčuliarkami. Korčuliarky zaťažujú svoje nohy postupne a tak zachovávajú povrch vody celistvý a neporušený.

Robot robí to isté. Postupne sa odráža ale nikdy nie silnejšie ako udrží hladina vody. Napriek tomu jeho skoky dosahujú úctihodných 14 centimetrov.

Vylepšený röntgen

Photo credit: en.richardvanhooijdonk.com

Röntgeny sú pomerne zložité a veľké prístroje. Vedci sa neustále snažia ich zlepšovať a zmenšovať. Inšpiráciu im opäť priniesla sama príroda. Konkrétne oko homára. Oko homára využíva odraz a jeho povrch pripomína ploché zrkadlo. Takto sa odráža svetlo v presných uhloch a homár získava obraz z akejkoľvek vzdialenosti.

Svoje využitie našiel tento obiat v astronómií. Obyčajné zrkadlo dokáže iba prepustiť röntgenové žiarenie. Keď vedci vytvorili sklenné oko v tvare homára, získali materiál, ktorý nielen odráža luče ale navyše funguje ako teleskop.

Keď sa všetky tieto fakty spojili do jedného, vznikol teleskop, ktorým dokážeme vidieť aj cez 8 centimetrov hrubú oceľovú stenu.

zdroj

 

   

Zanechať komentár

Možnosť pridať prvý komentár

Upozorniť
avatar
wpDiscuz