10 psychologických experimentov, ktoré vám dnes nedovolia zaspať

Zdroj: www.pinterest.com/www.unsplash.com

Porozumieť tomu, prečo sa správame určitým spôsobom, fascinuje vedcov už desaťročia. Psychológia sa snaží pochopiť naše emócie, reakcie aj to, ako sa meníme pod tlakom prostredia. Niektoré experimenty však posunuli hranice etiky tak ďaleko, že dodnes vyvolávajú diskusie. Tieto pokusy odhalili dôležité poznatky o ľudskej povahe, no zároveň priniesli aj bolesť, traumu či dokonca smrť.

1.  Keď zvedavosť zranila deti

V roku 1939 sa Wendell Johnson pokúsil zistiť, či sa dá koktanie naučiť. Vybral si na to 22 detí zo sirotinca, pričom polovici z nich tvrdil, že ich reč je chybná – hoci bola úplne normálna. Deti nezačali koktať, no mnohé si odniesli silnú úzkosť a problémy so sebavedomím. Jedno z nich neskôr výskumníčku nazvalo “monštrum”. Dnes je tento experiment symbolom toho, ako veľmi môžu slová poškodiť dieťa.

2. Ako rýchlo sa z človeka stane tyran?

Philip Zimbardo v roku 1971 vytvoril falošné väzenie, aby sledoval vplyv role strážcu a väzňa. Účastníci – bežní študenti – sa už po pár hodinách začali správať extrémne: strážcovia boli brutálni, väzni zúfalí. Štúdia mala trvať dva týždne, no museli ju ukončiť po piatich dňoch pre obavy o psychické zdravie účastníkov. Experiment ukázal, aké silné sú sociálne roly a ako ľahko sa človek prispôsobí aj násilnému prostrediu.

3. Keď experiment prekročil hranicu bezpečia

Vedci v 80. rokoch sledovali pacientov so schizofréniou a zámerne im znižovali liečbu, aby pozorovali relaps. Pri prvých silných príznakoch však nezasiahli. Jeden z účastníkov, Antonio Lamadrid, spáchal samovraždu. Tento prípad vyvolal veľkú diskusiu o tom, či môže vážne chorý pacient vôbec dať informovaný súhlas.

4. Malý Albert – dieťa, na ktorom testovali strach

John B. Watson chcel dokázať, že strach sa dá naučiť. Dieťaťu menom Albert ukazoval bieleho potkana, no vždy pri tom urobil hlasný, desivý zvuk. Albert si spojil zviera s hrôzou a neskôr sa bál všetkého bieleho a chlpatého. Nikto sa však neobťažoval jeho strach odstrániť. Prípad je dodnes ukážkou neetického zaobchádzania s deťmi vo výskume.

5. Ako ľahko sa dá vytvoriť falošná spomienka?

Elizabeth Loftus ukázala, že ľudská pamäť nie je spoľahlivá. Účastníkom predložila tri skutočné detské zážitky a jeden vymyslený – stratenie sa v obchodnom centre. Mnohí ľudia si na “zážitok” začali spomínať veľmi živo, akoby sa skutočne stal. Výskum otvoril oči tomu, aké ľahké je manipulovať spomienky.

6. Efekt okoloidúceho – keď všetci čakajú, že pomôže niekto iný

Po vražde Kitty Genovese vedci skúmali, prečo nikto nezasiahol. Zistili, že čím viac ľudí je prítomných, tým menšiu zodpovednosť jednotlivec cíti. V experimentoch študenti pomáhali najviac vtedy, keď boli s “obeťou” sami. V skupine ochota prudko klesala. Tento efekt sprevádza mnoho tragických situácií aj dnes.

Zdroj: www.unsplash.com

7.  Diskriminácia u detí za jeden deň

Učiteľka Jane Elliot po vražde Martina Luthera Kinga rozdelila triedu podľa farby očí. Jednej skupine dala privilégia, druhú znevýhodnila. Deti si rýchlo osvojili nadradenosť či menejcennosť – a situácie sa obrátili, keď úlohy vymenila. Experiment ukázal, ako rýchlo vzniká diskriminácia a aký vplyv má na naše správanie.

8. Tajné pokusy CIA

CIA v 50. rokoch skúmala možnosti manipulácie mysle. Bez súhlasu testovali na ľuďoch drogy, hypnózu či techniky vyvolávania amnézie. Mnohí účastníci boli zraniteľní – väzni, chorí a ľudia na okraji spoločnosti. Projekt stál životy a väčšina dokumentov bola neskôr zničená.

Zdroj: www.unsplash.com

9. Ako vzniká konflikt medzi skupinami?

Muzafer Sherif ukázal, že súťaž o zdroje okamžite vyvoláva konflikty. Chlapcov v tábore rozdelil na dva tímy, ktoré súperili o ceny. Napätie rástlo až do agresie. Keď však čelili spoločnej hrozbe (umelo vytvorenému lesnému požiaru), museli spolupracovať – a nepriateľstvo sa zmiernilo. Experiment odhalil, prečo vznikajú skupinové konflikty.

10. Milgramov experiment – poslušnosť až za hranicu morálky

Stanley Milgram skúmal, do akej miery poslúchneme autoritu. Účastníkom tvrdili, že majú dávať inej osobe elektrické šoky za zlé odpovede. Aj keď “študent” kričal od bolesti (bol to herec), mnohí pokračovali až do najvyššej úrovne. Výskum ukázal, že autorita dokáže potlačiť aj naše vlastné svedomie.

Záver

Tieto experimenty nám priniesli dôležité poznatky o ľudskej psychike – o poslušnosti, manipulácii, pamäti, strachu aj skupinovej dynamike. Zároveň však ukázali, aké nebezpečné môže byť prekročenie etických pravidiel.

Zdroj

Vybrané pre vás:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *