10 psychologických odpovedí na to, prečo sa bojíme klaunov
Klauni sú navrhnutí tak, aby boli zábavní a milí. Napriek tomu mnohí ľudia pociťujú pri stretnutí s nimi nepohodlie alebo dokonca panický strach. Táto reakcia má hlboké psychologické príčiny, ktoré si teraz predstavíme.
1. Neprirodzený a falošný úsmev
Klauni majú namaľované široké úsmevy, ktoré sú neustále prítomné. Tento falošný výraz znemožňuje rozpoznať ich skutočné emócie. Johnny Depp, ktorý mal ako dieťa nočné mory o klaunoch, vysvetlil, že nedokázal rozoznať, či je klaun priateľský alebo sa chystá ublížiť. Podľa psychológov obmedzená mimika vyvoláva v ľuďoch nepríjemné pocity, pretože ako spoločenské bytosti sa spoliehame na schopnosť čítať výrazy tváre druhých ľudí.
2. Nepredvídateľné správanie
Klauni sú známi tým, že robia nečakané a bláznivé veci. Môžu striekať vodu, hodiť tortu do tváre alebo vytiahnuť absurdné triky. Leže ľudia potrebujú pre pocit bezpečia, stabilitu a predvídateľnosť. Podľa časopisu Scientific American maska klauna znižuje jeho zodpovednosť a umožňuje mu prekračovať bežné spoločenské normy, čo v nás vyvoláva neistotu a obavy.
3. Strach z neznámeho
Výskum na univerzite v Sheffielde ukázal, že väčšina hospitalizovaných detí považovala obrazy klaunov za strašidelné. Klauni totiž predstavujú niečo nejasné a ťažko zaraditeľné, podobne ako mimozemšťania. Ich vzhľad je pre ľudí, najmä deti, neznámy, a preto desivý.
4. Ťažká identifikácia a nedôvera
Bežní herci oddeľujú svoj pracovný život od súkromného. Klauni však zostávajú v postave neustále. Je preto náročné pochopiť, čo ich vedie k tomu, že sa rozhodnú stať klaunmi. Štúdia psychológa Francisa McAndrewa ukázala, že klauni patria medzi najstrašidelnejšie profesie, dokonca predbehli aj pohrebníkov či preparátorov.
5. Masová hystéria
V roku 2016 sa po svete rozšírila takzvaná „klaunská hystéria“. Strašidelní klauni sa objavovali v uliciach miest a šírili strach. Tento jav je príkladom masovej hystérie, kde sa strach rýchlo šíri medzi ľuďmi, často podporený sociálnymi médiami. Aj keď išlo väčšinou o neškodné vystúpenia, panika bola skutočná a v niektorých prípadoch došlo aj k zatýkaniu.
6. Vplyv populárnej kultúry
Filmy, knihy a správy médií významne ovplyvnili náš pohľad na klaunov. Prípad sériového vraha Johna Wayna Gacyho, ktorý sa prezliekal za klauna, vtlačil do spoločenského povedomia predstavu o klaunoch ako o nebezpečných bytostiach. Tento naučený strach potom umocňovali hororové filmy ako IT od Stephena Kinga.
7. Strach z klaunov ako dôsledok traumy
Niektorí ľudia zažili takú silnú detskú traumu s klaunmi, že ich dnes pohľad na klauna privádza k panike. V dokumente National Geographic jedna žena kričí a plače pri pohľade na klauna, pretože jej pripomína bolestivé zážitky. Ďalšia žena spomína, ako ju počas televíznej šou nútili sedieť na kolenách klauna, ktorý sa za úsmevom mračil a zapáchal alkoholom. Takéto skúsenosti môžu stáť za vážnym strachom z klaunov (coulrofóbiou).
8. Klauni, komplexy a neistota
Klauni historicky slúžili na to, aby sa ľudia cítili lepšie tým, že sa na nich smiali. Výskumy ukazujú, že smiech na úkor iných môže pomáhať chorým deťom získať sebavedomie. Bežní ľudia však, ak sú šťastní a spokojní sami so sebou, nepotrebujú nikoho ponižovať pre zábavu. Preto mnohí dospelí vnímajú klaunov, ktorí sa im snažia vnucovať smiech, ako nepríjemných.
9. Klauni už nie sú vtipní
Náš vkus k humoru sa vyvíja a groteskné vtipy, ako pády na banánovej šupke, už veľa ľudí nebavia. Dnes máme viac súcitu a bolesť druhých nás nevie pobaviť tak ako kedysi. Klauni, ktorí boli populárni v 60. rokoch, sa postupne opäť začali vnímať skôr ako strašidelní než zábavní. Keď sa od detí či dospelých očakáva smiech tam, kde necítia pobavenie, môžu zažiť stres a neistotu.
10. Freudova teória
Sigmund Freud vysvetlil, že nás desí všetko, čo je zároveň známe aj zvláštne. Klauni majú ľudské črty, ale tie sú prehnané – obrovské topánky, namaľované pery, veľký nos – čo vyvoláva nepokoj a strach. Podobne ako pohľad na človeka s amputovanými končatinami môže byť pre dieťa desivý, aj klaun nám pripomína niečo neúplné či neprirodzené.
Záver
Hoci boli klauni pôvodne zamýšľaní ako veselí zabávači, psychologické mechanizmy v nás často spúšťajú strach alebo nepohodlie. Falošné úsmevy, nepredvídateľné správanie, nejasná identita a vplyv popkultúry spôsobili, že pre mnohých z nás sú viac desiví než zábavní. Strach z klaunov nie je teda nelogický – má hlboké korene v našej psychológii a spoločenských skúsenostiach.
