10 šokujúcich faktov o prenasledovaní ľudí s albinizmom v Afrike. Niektoré praktiky sú priam desivé
Albinizmus je genetická porucha, pri ktorej telo produkuje málo alebo žiadny melanín. V mnohých krajinách sveta sú ľudia s albinizmom bežnou súčasťou spoločnosti. V niektorých oblastiach Afriky však dodnes čelia diskriminácii, násiliu a útokom, ktoré vychádzajú z hlboko zakorenených povier. V niektorých komunitách sa totiž stále verí, že ich telá majú magické schopnosti a časti ich tela prinášajú bohatstvo či šťastie. Tieto presvedčenia viedli k tragickým zločinom, ktoré odsúdili aj medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv.
1. Diskriminácia trvá celé generácie
Prenasledovanie ľudí s albinizmom má v niektorých afrických regiónoch dlhú históriu. Už koncom 19. storočia zaznamenali cestovatelia a výskumníci, že v niektorých komunitách boli ľudia s albinizmom považovaní za démonov alebo duchov. Pre tieto povery boli mnohé albínske deti zabíjané už krátko po narodení alebo žili na okraji spoločnosti. Nedostatok poznatkov o genetike a pôvode albinizmu prispieval k šíreniu strachu aj predsudkov.
2. Časti ich tiel sa predávajú za obrovské sumy
Jedným z najväčších dôvodov útokov je obchod s časťami tiel ľudí s albinizmom. V Tanzánii boli zaznamenané prípady, keď útočníci obetiam amputovali končatiny, aby ich predali samozvaným liečiteľom a čarodejníkom. Podľa rozšírených povier majú tieto časti tela prinášať šťastie, úspech alebo bohatstvo. Keďže ide o mimoriadne lukratívny obchod, niektoré časti tela sa predávajú za tisíce dolárov a celé telo môže mať na čiernom trhu ešte vyššiu hodnotu. Chudoba v niektorých regiónoch tento problém ešte zhoršuje.
3. Útočníci sa neštítia ani vykrádania hrobov
Nebezpečenstvo sa nekončí ani po smrti. Novinár Stephane Ebongue počas investigatívneho natáčania zdokumentoval výpoveď samozvaného liečiteľa, ktorý otvorene priznal, že po smrti ľudí s albinizmom necháva vykopávať ich telá z hrobov. Tvrdil tiež, že vďaka peniazom dokáže podplatiť políciu a vyhnúť sa trestu. Práve korupcia patrí medzi faktory, ktoré v minulosti sťažovali boj proti týmto zločinom.
4. Mnohé deti musia žiť v špeciálnych školách
Pre mnohé rodiny je bežná škola príliš nebezpečná. V niektorých krajinách preto vznikli internátne školy a chránené centrá určené špeciálne pre deti s albinizmom. Areály bývajú strážené a na noc uzamknuté, aby zabránili únosom či útokom. Hoci tieto zariadenia zachraňujú životy, zároveň deti izolujú od zvyšku spoločnosti. Mnohé z nich navyše rodičia po príchode do školy opustia a už sa po ne nikdy nevrátia.
5. Chudoba a predsudky im komplikujú bežný život
Ľudia s albinizmom často čelia nielen násiliu, ale aj sociálnemu vylúčeniu. Pre rozšírené povery si len ťažko hľadajú zamestnanie a mnohí zostávajú odkázaní na pomoc rodiny. Situáciu zhoršujú aj zdravotné problémy spojené so slabším zrakom, ktoré môžu sťažovať vzdelávanie. Humanitárne organizácie preto poskytujú okuliare, zväčšovacie pomôcky či ďalšiu podporu, aby mali deti s albinizmom lepšie podmienky na štúdium a väčšiu šancu na samostatný život.
6. Albinizmus prináša aj vážne zdravotné riziká
Ľudia s albinizmom čelia okrem diskriminácie aj závažným zdravotným problémom. Keďže ich organizmus nevytvára dostatok melanínu, pokožka nemá prirodzenú ochranu pred slnečným žiarením. V krajinách s intenzívnym slnkom preto výrazne stúpa riziko rakoviny kože. Bez pravidelného používania opaľovacích krémov, ochranného oblečenia a lekárskej starostlivosti sa u mnohých objavujú nádory už v mladom veku. Situáciu ešte zhoršuje nebezpečný mýtus, podľa ktorého môže pohlavný styk s človekom s albinizmom vyliečiť HIV alebo AIDS. Táto nepravdivá povera viedla k únosom a sexuálnemu násiliu voči viacerým obetiam.
7. Na jednom ostrove si vytvorili vlastnú komunitu
Mnohí ľudia s albinizmom sa snažia žiť tam, kde sa cítia bezpečnejšie. Jedným z takýchto miest je ostrov Ukerewe v Tanzánii, kde vznikla komunita ľudí s albinizmom. Ani tam však nie sú úplne v bezpečí. Aktivista Alfred Kapole po vlastných skúsenostiach založil Tanzánijskú spoločnosť pre albinizmus a začal organizovať prednášky, vystupovať v médiách a vysvetľovať verejnosti, že ľudia s albinizmom nie sú nadprirodzené bytosti, ale ľudia s genetickou odlišnosťou. Jeho cieľom je bojovať proti predsudkom prostredníctvom vzdelávania.
8. Útoky môžu súvisieť aj s politikou
Vyšetrovatelia a novinári upozornili, že počet útokov sa v niektorých obdobiach zvyšuje. Podľa investigatívnych zistení dochádzalo v Tanzánii k väčšiemu počtu útokov najmä pred voľbami. Dôvodom je presvedčenie niektorých politikov a ďalších vplyvných ľudí, že časti tiel ľudí s albinizmom môžu priniesť úspech alebo víťazstvo. Tieto tvrdenia nie sú vedecky podložené, no medzinárodné organizácie vrátane OSN upozorňujú, že podobné povery môžu prispievať k pokračovaniu násilia.
9. Obyvatelia niektorých dedín vzali spravodlivosť do vlastných rúk
Rastúci hnev verejnosti viedol aj k tragickým následkom. V niektorých prípadoch dedinčania zaútočili na ľudí, ktorých podozrievali z čarodejníctva a z organizovania útokov na osoby s albinizmom. V roku 2015 dav zabil staršiu ženu podozrivú z týchto praktík. Jej rodina však tvrdila, že bola nevinná. Tento prípad ukázal, aké nebezpečné môže byť, keď sa namiesto dôkazov rozhoduje na základe podozrení a povier.
10. Zásahy polície priniesli prvé výsledky
Po rokoch kritiky zo strany aktivistov aj medzinárodných organizácií začali úrady konať. V roku 2015 tanzánska polícia zadržala stovky samozvaných liečiteľov a osôb podozrivých z nelegálnych praktík spojených s obchodovaním s časťami tiel ľudí s albinizmom. Pri raziách našli rôzne predmety používané pri tradičných rituáloch. Hoci tieto opatrenia problém úplne nevyriešili, predstavovali významný krok v boji proti násiliu páchanému na ľuďoch s albinizmom. Podobné prípady sa však stále objavujú aj v ďalších krajinách Afriky.
Záver
Ľudia s albinizmom sa v mnohých častiach sveta stretávajú len so zdravotnými problémami spojenými s týmto genetickým ochorením. V niektorých afrických krajinách však musia zároveň čeliť diskriminácii, útokom a nebezpečným poverám, ktoré ohrozujú ich životy. Boj proti týmto zločinom si vyžaduje nielen dôsledné presadzovanie zákonov, ale aj vzdelávanie verejnosti. Práve šírenie overených informácií o albinizme je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako postupne odstrániť predsudky a zabezpečiť, aby ľudia s albinizmom mohli žiť bez strachu.
