Irma Grese: Mala iba 18 rokov, keď vstúpila do systému nacistických táborov. O tri roky neskôr čelila súdu!
Jej meno sa spája s jedným z najtemnejších období európskych dejín. Irma Grese patrila medzi dozorkyne nacistických koncentračných táborov a počas druhej svetovej vojny pôsobila okrem iného v Ravensbrücku, Auschwitz-Birkenau a Bergen-Belsene. Na rozdiel od mnohých príbehov, ktoré sa časom obklopili legendami a prehnanými tvrdeniami, jej účasť v táborovom systéme a následné odsúdenie sú historicky doložené.
Grese sa narodila v roku 1923 v meste Wrechen v Nemecku. Školu opustila ako štrnásťročná a neskôr pracovala na farme či v obchode. Istý čas pôsobila aj ako pomocná pracovníčka v zariadení Hohenlychen, kde sa neúspešne pokúšala získať odbornú prípravu na prácu zdravotnej sestry.
Do Ravensbrücku prišla ako veľmi mladá
V roku 1942, keď mala iba 18 rokov, začala pracovať ako dozorkyňa v ženskom koncentračnom tábore Ravensbrück. Nacistický táborový systém pritom nebol iba miestom väznenia, ale väzni boli vystavení nútenej práci, násiliu, hladovaniu a ďalším formám systematického prenasledovania.
Grese postupne získavala vyššie postavenie medzi ženským personálom. V marci 1943 bola prevelená do Auschwitz-Birkenau, jedného z hlavných centier nacistického vyvražďovania európskych Židov.
Auschwitz znamenal ďalší krok v jej kariére
V Auschwitz-Birkenau Grese pôsobila v ženskej časti tábora a podľa historických záznamov mala dohľad nad desaťtisícami väzenkýň. Podieľala sa aj na tzv. selekciách novoprichádzajúcich transportov, pri ktorých sa rozhodovalo o ďalšom osude väzňov. Viacerí preživší potvrdili, že zámerne oddeľovala matky od detí.
Tieto selekcie boli súčasťou nacistického systému masového vraždenia. Ľudia označení za neschopných práce boli posielaní na smrť, pričom medzi obeťami boli predovšetkým Židia deportovaní do Auschwitz-Birkenau.
Historické pramene zároveň dokumentujú svedectvá o brutálnom zaobchádzaní Grese s väzňami. Práve výpovede preživších sa neskôr stali významnou súčasťou procesu, ktorý nasledoval po vojne.
Jej najhoršie a najzvrátenejšie praktiky
Používala na mieru vyrobený bič pletený z celofánu a kože, ktorým väzenkyne bezdôvodne bila do krvi, pričom sa zameriavala najmä na citlivé miesta vrátane pohlavných orgánov a pŕs. Pri obchôdzkach ju sprevádzali vyhladované a špeciálne vycvičené psy (najčastejšie vlčiaky), ktoré na povel poštvala na bezbranné väzenkyne, pričom zvieratá obete často roztrhali alebo ťažko zmrzačili.
Nútila väzenkyne stáť dlhé hodiny v mraze alebo v spaľujúcej horúčave s rukami nad hlavou, prípadne držať ťažké kamene. Každú, ktorá vyčerpaním klesla na zem, na mieste ubila na smrť.
V táboroch nútila tehotné ženy k nelegálnym a neodborným potratom, prípadne sama fyzicky napádala ženy vo vysokom štádiu tehotenstva kopancami do brucha, čo viedlo k úmrtiu plodu aj matky.
Posledné mesiace vojny strávila v Bergen-Belsene
V marci 1945 bola Grese prevelená do Bergen-Belsenu. Situácia v tomto tábore bola v posledných mesiacoch vojny katastrofálna. Keď britské jednotky tábor v apríli 1945 oslobodili, našli tam desaťtisíce väzňov v mimoriadne ťažkých podmienkach. Grese patrila medzi táborový personál, ktorý bol po oslobodení zatknutý. Následne bola postavená pred britský vojenský tribunál v Lüneburgu.
Belsenský proces sledoval celý svet
Takzvaný Belsen Trial sa začal 17. septembra 1945. Pred súdom sa ocitlo 45 obžalovaných, medzi nimi veliteľ Bergen-Belsenu Josef Kramer, lekár Fritz Klein a Irma Grese. Súčasťou procesu boli aj obvinenia týkajúce sa zločinov spáchaných v Auschwitz-Birkenau.
Proces patril medzi prvé významné povojnové súdy s predstaviteľmi nacistického táborového systému. Trval 54 dní a sprevádzal ho veľký záujem verejnosti aj médií. Z 45 obžalovaných bolo 30 odsúdených a 11 ľudí dostalo trest smrti. Irma Grese bola uznaná vinnou a odsúdená na smrť.
Poprava prišla iba niekoľko mesiacov po skončení vojny
Grese mala v čase rozsudku iba 22 rokov. Dňa 13. decembra 1945 bol jej trest smrti vykonaný v Hamelne. Spolu s ňou boli popravení aj ďalší odsúdení z procesu.
