4 kľúčové momenty, ktoré rozhodli o vzniku života na planéte Zem
Život nájdeme takmer na všetkých miestach našej planéty – od najmenších mikróbov na dne oceánov až po vtáky vznášajúce sa na oblohe. Avšak v histórii Zeme sa odohrali okamihy, keď život existoval len vo forme jednoduchých buniek – teda až do doby, kým tento fakt nezmenilo niekoľko kľúčových momentov.
1. Moment, keď sa Zem začala okysličovať
Približne pred 2,5 miliardami rokov neexistoval v zemskej atmosfére žiaden voľný kyslík. Aj preto väčšina života pochádzala len z jednoduchých baktérií, spoliehajúcich sa na železo a metán. Vznik prvých mikróbov schopných fotosyntézy však všetko zmenil – sinice začali premieňať slnečné svetlo na energiu a uvoľňovať dovtedy neprítomný kyslík ako svoj vedľajší produkt. Životné prostredie tak pomaly zaplavoval nový chemický prvok, čo paradoxne vyvolalo na Zemi prvé masové vymieranie.
A dôvod? Bol pre väčšinu prvých foriem života jednoducho toxický. Klíma sa zásadne zmenila – kyslík začal reagovať s metánom, čo viedlo k jeho rozkladu a zníženiu koncentrácie tohto silného skleníkového plynu v atmosfére. Výsledkom bol pokles teplôt a nástup doby ľadovej, ktorá prvý život na Zemi takmer úplne zničila. Našťastie, existovali výnimky. Malá hŕstka foriem sa dokázala novým podmienkam prispôsobiť. Navyše, kyslík bol pri výrobe energie oveľa účinnejší.
2. Pohlavné rozmnožovanie je staré miliardy rokov
Prvýkrát sa pohlavné rozmnožovanie objavilo približne pred 1,3 miliardami rokov. Bolo pomalé a energeticky náročné, no aj napriek tomu umožnilo každej generácii stále väčšiu genetickú diverzitu – miešanie génov dvoch jedincov zvyšovalo schopnosť prežiť. Na Zemi tak vznikali nové zdroje potravy i genetická odolnosť voči chorobám – lebo život sa zrazu dokázal lepšie prispôsobiť novým klimatickým podmienkam.
Aj keď sa dnes väčšina foriem života rozmnožuje pohlavne, nepohlavné rozmnožovanie je na Zemi stále prítomné u niektorých druhov baktérií.
3. Prvé kvitnúce rastliny zohrali významnú úlohu aj pri vzniku a vývoji prvých hominidov
Prvé krytosemenné (kvitnúce) rastliny sa objavili pred viac ako 100 miliónmi rokov. Až do vyhynutia dinosaurov nemali žiaden významný vplyv na život na našej planéte. Po veľkom tresku sa však rýchlo diverzifikovali na nespočetné množstvo nových druhov a ekosystém Zeme sa náhle transformoval.
Nové kvitnúce rastliny využívali slnečné žiarenie oveľa účinnejšie a ich produkcia pomohla udržiavať aj také rozmanité biotopy, akými sú dažďové pralesy. A to nie je všetko – zohrali tiež významnú úlohu pri vzostupe ľudskej civilizácie, pretože takmer všetky potravinárske plodiny sú kvitnúce rastliny.
4. Prvé mnohobunkové tvory zásadne zmenili život na Zemi
Mnohobunkovosť sa v histórii života objavuje viackrát, ale odborníci nevedia, kedy presne sa jednobunkové organizmy začali spájať do nových foriem. Najstaršie fosílie naznačujú, že mohli existovať už pred 3 miliardami rokov.
Ako sa bunky postupne zlučovať, začali sa sústreďovať na špecifické funkcie – pohyb, trávenie a reprodukciu. Otvorili nové dvere prežitia a umožnili evolúciu väčších a zložitejších organizmov so schopnosťami, ktoré ďaleko presahovali jednobunkové organizmy. Každý ďalší evolučný skok bol zrazu jednoduchší – od prvých rýb, ktoré sa plazili na pevninu, cez vzostup cicavcov až po kritický bod zvratu – vznik prvých predchodcov ľudí. Bez vzniku mnohobunkových buniek by sa zložité tkanivá, ako je náš mozog, nikdy nevyvinuli.
Záver
Zlomové body umožnili druhom rásť, komplexnejšie sa vyvíjať a diverzifikovať tak, aby nakoniec ovládli život na Zemi. Niektoré zmeny boli pomalé a trvali tisíce, ba až milión rokov – iné sa stali náhle a boli dostatočne dramatické na to, aby zmenili takmer celú planétu.
