4 zvláštne udalosti, ktoré sa objavili naprieč históriou olympijských hier
Olympijské hry sa neustále vyvíjajú – pribúdajú nové športy a niektoré staré zasa miznú. Od svojho znovuzrodenia v roku 1896 sa na nich objavili desiatky zaujímavých, kurióznych aj kontroverzných disciplín. Kým niektoré, ako skateboarding či lezenie, si našli svoje miesto v modernom programe, iné na hrách pobudli len krátko. Prinášame prehľad štyroch zvláštnych olympijských súťaží, na ktoré sa dnes takmer zabudlo.
1. Olympijský rybolov v Paríži 1900
Rybárske preteky sa stali súčasťou olympijských hier v Paríži v roku 1900. Pôvodne ich organizátori Svetovej výstavy, v rámci ktorej sa hry konali, odmietli ako nešportové. Presadili ich však vplyvní členovia výboru, ktorí poukazovali na spoločenský význam.
V tom čase malo Francúzsko viac než 330 rybárskych spolkov s miliónmi členov – väčšinou z robotníckych vrstiev. Rybárčenie bolo vnímané ako šport dostupný pre všetkých bez ohľadu na triedu či postavenie. Okrem toho sa súťaž spájala s cieľmi zlepšiť životné podmienky – reč bola o zarybňovaní riek a podpore chudobnejších obyvateľov.
Hoci sa súťaž napokon konala na Seine, tá bola v tom čase takmer bez rýb. Navyše, tesne pred pretekmi došlo k úniku splaškov, ktoré zabili viac ako 30 ton rýb. Zákaz lovu lososov a obmedzenie len na menšie ryby, ako kapre či parmice, viedol k vtipom v tlači – niektoré noviny odporúčali súťažiacim, aby si ryby priniesli so sebou.
Celkovo sa zúčastnilo asi 600 rybárov, z toho väčšina boli Francúzi. Parížski účastníci, ktorí poznali miestne podmienky, napokon získali všetky medaily.
2. Umenie na olympiáde (1912 – 1948)
Málokto dnes vie, že sa na olympijských hrách kedysi súťažilo aj v umení. Medaily sa udeľovali v piatich kategóriách: architektúra, literatúra, hudba, maľba a sochárstvo. Jedinou podmienkou bolo, že dielo muselo byť inšpirované športom.
S myšlienkou prišiel zakladateľ moderných hier Pierre de Coubertin, ktorý veril v spojenie tela a ducha. Prvé umelecké súťaže sa mali konať už v roku 1908, no kvôli premiestneniu hier z Talianska do Londýna boli zrušené.
Nakoniec sa súťaže opäť spustili v roku 1912 vo Štokholme, ale len s 35 účastníkmi. Popularita však postupne rástla a v roku 1928 v Amsterdame bolo prihlásených vyše 1 100 diel. Do roku 1948 sa však objavili pochybnosti: mnohí umelci boli profesionáli, čo porušovalo princíp amatérizmu. V roku 1952 tak súťaže nahradili výstavy a umelecké olympijské medaily sa stali minulosťou.
3. Preteky holubov v Paríži 1900
Na tých istých hrách ako rybárčenie sa konali aj preteky poštových holubov. Išlo o súťaž, v ktorej bolo cieľom, aby sa holuby vrátili domov z rôznych vzdialených miest. Tejto bizarnej disciplíny sa zúčastnilo 47 francúzskych spoločností, ktoré vypustili spolu 7 721 holubov. Podujatie nemalo jedného víťaza – peniaze sa rozdelili medzi všetkých zúčastnených podľa počtu prihlásených vtákov. Okrem samotných pretekov sa konali aj hromadné vypúšťania holubov pre divákov.
Aj keď podujatie nezapadalo do bežného olympijského formátu, patrilo medzi oficiálne disciplíny tejto výnimočnej olympiády.
4. Ponor na vzdialenosť alebo šport pre leňochov?
Na olympiáde v St. Louis v roku 1904 sa objavila zvláštna disciplína – ponor na vzdialenosť. Súťažiaci sa ponorili do vody a ich cieľom bolo preplávať čo najväčšiu vzdialenosť bez pohybu. Teda len zotrvačnosťou.
Šport bol čoskoro kritizovaný ako neatraktívny a nešportový. Novinári ho opisovali ako nudný, pomalý a nezáživný. Víťaz William Dickey získal zlatú medailu za sklz dlhý 19,05 metra – čo ostalo rekordom, keďže disciplína sa už nikdy nezopakovala.
Vtipy na adresu tohto športu boli bežné. Napríklad novinár John Kieran poznamenal, že účastníci sa „plavia ako ľadovce“. Iní tvrdili, že úspech závisí viac od hmotnosti než od kondície.
Záver
Olympijské hry nie sú len o tradičných športoch, ktoré dnes poznáme. Počas svojej histórie poskytli priestor aj pre nevšedné, experimentálne a občas bizarné disciplíny. Niektoré z nich v sebe niesli spoločenský alebo kultúrny rozmer, iné sa stali kurióznou pripomienkou toho, ako sa šport i spoločnosť menia. V každom prípade ide o zaujímavé svedectvo kreativity a odvahy skúšať nové veci – čo je napokon duch olympiády.
