5 evolučných hádaniek, ktoré vedci stále nedokážu vysvetliť. Pozrite sa, prečo
Po miliardy rokov formovala evolúcia život na Zemi. Pomocou prirodzeného výberu a adaptácie zušľachťovala druhy – no napriek všetkému, čo sa vedcom o tomto procese doposiaľ podarilo zistiť, stále existujú medzery, ktoré nevieme, ako a čím zaplniť. Biologické znaky, ktoré sa zdajú príliš zložité na to, aby sa vyvíjali postupne, ale aj také, ktoré stoja v rozpore s tradičnými evolučnými princípmi.
1. Aký je pôvod ľudského vedomia?
Ľudské vedomie je jedna z najväčších záhad biológie. V určitom bode evolúcie získali naši predkovia sebauvedomenie, po ktorom sa vyvinula schopnosť myslieť abstraktne, premýšľať o minulosti a plánovať budúcnosť. Ako a prečo sa objavila práve u ľudí, ale nie u našich najbližších príbuzných (šimpanzov), nie je známe. Jedna z teórií hovorí o vedomí ako o vedľajšom produkte zložitých sociálnych interakcií, ktoré nám umožňujú efektívne komunikovať, budovať spojenectvá a predvídať správanie iných.
To, kedy ľudský mozog urobil takýto zásadný krok a kde sa v mozgu nachádza vedomie, neurovedci stále nevedia presne určiť. Niektorí filozofi tvrdia, že je to niečo hlbšie – ďaleko za hranicou biologických procesov.
2. Prečo snívame?
Ľudia spolu s mnohými druhmi zvierat zažívajú počas spánku živé a často ťažko uchopiteľné sny. Vedci však tomuto procesu stále úplne nerozumejú. Spánok je jeden z najdôležitejších bodov prežitia. Prečo však náš mozog namiesto odpočinku vytvára tak neuveriteľné scenáre?
Podľa niektorých vedcov nám sny pomáhajú riešiť problémy a simulovať výzvy, ktoré majú mozog pripraviť na reálny život. Iní tvrdia, že sny sú formou emocionálneho spracovania v bezpečnom priestore. Ale prečo snívame tak často a surrealisticky? Prečo nie sú sny praktickejšie, ak plnia evolučnú funkciu?
Ďalšou záhadou je tzv. lucidné snívanie – keď si uvedomujete snový stav a sami vytvárate toto prostredie. Prečo nám mozog niekedy dovolí mať veci pod kontrolou a inokedy nie?
3. Altruizmus mimo ľudských bytostí
V evolúcii, kde často prežijú len tí najsilnejší, sa od zvierat očakáva, že budú konať len vo vlastnom záujme. Avšak naprieč prírodou pozorujeme celý rad obetavého správania, ktoré neponúka žiadnu evolučnú výhodu. Zvieratá pomáhajú príbuzným druhom, aby zabezpečili prežitie spoločných génov. To však nevysvetľuje fakt, že altruizmus sa v prírode vyskytuje aj mimo príbuzenských vzťahov a často nezištne. Otázkou potom je, prečo niektoré druhy prejavujú zdanlivo iracionálnu láskavosť, zatiaľ čo u iných sa takýto typ správania nikdy nevyvinie. Napriek desaťročiam výskumu zostávajú korene altruizmu veľkou neznámou.
4. Tajomstvo „ľavákov“
Na svete existuje iba 10 % ľavákov (z celkovej populácie ľudí) a 90 % pravákov – pomer, ktorý ostáva konzistentný už tisíce rokov. Prečo evolúcia neodstránila preferenciu jednej strany pred druhou, nám stále nie je známe. Jedna z teórií hovorí, že ľaváci môžu mať výhodu v boji, resp. v športoch ako šerm, box či bejzbal, pretože mätú pravorukých súperov.
Ďalšia z možností súvisí s mozgovou asymetriou, ktorá môže zvýšiť kreativitu, schopnosť riešiť problémy a divergentné myslenie – dôležité vlastnosti prežitia a inovácií. Ľavorukí jedinci však majú tiež vyššie riziko neurologických porúch a v priemere kratšiu dĺžku života. Prečo potom prirodzený výber ponechal po tisíce rokov vlastnosti, ktoré neponúkajú také silné výhody?
5. Prečo vôbec vznikol život?
Pravdepodobne najväčšou záhadou evolúcie je to, prečo pred 3,5 až 4 miliardami rokov vznikol život. Ako je možné, že sa neživé prvky zostavili do prvých samoreplikujúcich sa molekúl? Medzi najviac vyčnievajúce hypotézy patrí abiogenéza. Hovorí o správnej kombinácii prvkov, energie a podmienok prostredia, ktoré viedli k tvorbe jednoduchých organických molekúl. Z nich sa potom vyvinuli rané formy života. Lenže ako?
Niektoré teórie hovoria, že život započal v hlbokomorských hydrotermálnych prieduchoch, v prostredí bohatom na minerály – a teda dokonalom pre ranú biochémiu. Iné dokonca tvrdia, že vznikol mimo Zeme, v organických molekulách na asteroidoch alebo kométach. Aj keď sa vedcom už podarilo znovuvytvoriť niektoré zo základných stavebných kameňov života, preskočiť z jednoduchých molekúl na skutočný, samoreplikujúci sa organizmus ostáva naďalej veľkou výzvou.
Záver
Niektoré evolučné procesy nám pripadajú také mätúce, že sa vedci stále nevedia zhodnúť na tom, ako vlastne vznikli. Na zodpovedanie týchto otázok ponúkajú zaujímavé teórie – ale objaví konečne niekto, čo stojí za najfascinujúcejšími hádankami v histórii evolúcie?
