5 tajomstiev zo sveta neandertálcov, po ktorých budete chcieť pátrať ešte ďalej – 2. časť
Neandertálci sú často zobrazovaní ako zhrbený, chlpatý a hlúpy príbuzný moderného človeka, no ako sa ukázalo, tento obraz je založený len na predsudkoch. Pokročilé vedecké poznatky totiž neustále menia tieto zastarané predstavy a prinášajú nové zaujímavé fakty. Pozrite si druhú časť tajomstiev o hominidoch, ktorí boli múdrejší, než si myslíme.
1. Neandertálcov trápilo obrovské množstvo ploštíc
Ploštice patria medzi najnepríjemnejšie tvory z hľadiska dráždenia ľudskej pokožky. Avšak my ľudia, nie sme jediní, kto tieto parazity musel znášať – existovali už pred desiatkami tisíc rokov, v čase, keď na Zemi žili neandertálci. Výskum odhalil, že ploštice sa pravdepodobne rozšírili z netopierov a pretrvali až k nášmu druhu – vedci sa domnievajú, že boli prvými ľudskými škodcami.
2. Odtlačok prsta, ktorým zmenili históriu ľudstva
Odborníci našli na skale v Španielsku odtlačok prsta, ktorý naznačuje, že neandertálci mohli vytvárať umenie. Domnievajú sa, že praveký človek namočil jeden z prstov do červeného pigmentu a použil ho na označenie svojho „plátna“ z kameňa. Tento pozoruhodný artefakt, nájdený v skalnom úkryte San Lázaro v Segovii, vyzerá ako ľudská tvár s nosom namaľovaným na červeno.
Aby zistili, aký má škvrna pôvod, použili odborníci pokročilé metódy multispektrálnej analýzy. Zistili, že červená šmuha je najstarším odtlačkom prsta na svete a pochádza od dospelého muža. Toto zistenie privádza odborníkov k diskusii o tom, či neandertálci skutočne vytvárali umenie – pretože, ako sa zdá, odtlačok prsta nemá praktické využitie.
3. Hominidi varili zložité jedlá zo strukovín
Neandertálci sú často považovaní za nemotorné stvorenia, ale dôkazy tento názor vyvracajú. V štúdii z roku 2022 vedci odhalili sčernelé zvyšky pravdepodobne najstaršieho vareného jedla na svete. Našli ho v jaskyni Shanidar v severnom Iraku.
Niektoré z týchto jedál sa dokonca pokúsili uvariť – zbierali semená, z ktorých vytvorili placky. Po ochutnaní ich profesor paleoekológie Chris Hunt opísal ako „veľmi chutné, trochu s orieškovou príchuťou“. A to na 70 000 rokov starý recept nie je vôbec zlé.
4. Vytvárali skupiny, aby zničili slonov
Neandertálci sa nebáli zabíjať ani obrovské slony. Vedci v lokalite Neumark-Nord 1 v strednom Nemecku objavili tisíce kostí viac ako 70 slonov s rovnými klami. Tieto pozostatky datujú cez 125 000 rokov dozadu.
Slon s rovnými klami dorastal do výšky viac ako 4 metre a mohol vážiť 5 až 12 ton. Bol to najväčší suchozemský cicavec, ktorý sa počas doby ľadovej túlal po Zemi. Nedávna analýza kostí odhalila, že neandertálci rozsekali tieto obrovské zvieratá pre ich tuk a mäso. Použili dokonca aj tukové vankúšiky z nôh slonov.
Vzhľadom na masívnu veľkosť týchto slonov sa predpokladá, že hominidi museli vedieť, ako mäso konzervovať – možno údením alebo sušením. Vedci tiež vypočítali, že mäso z jedného zvieraťa by stačilo na výrobu viac ako 2 500 porcií po 4 000 kalóriách.
5. Hybrid, ktorý žil v jaskyni na Sibíri
Neandertálci, denisovania a možno aj ľudia žili vedľa seba po tisícky rokov. Chúlili sa v bodavom chlade v jaskyniach neďaleko úpätia pohoria Altaj na dnešnej Sibíri – na jedinom mieste na Zemi, kde sa našli dôkazy o ich spoločnom nažívaní.
Odborníci sa domnievajú, že Denisovania prišli ako prvý druh, o ktorom sa vie len veľmi málo. Fosílne záznamy ukazujú, že jaskyňa bola ich domovom pred viac ako 200 000 rokmi až do obdobia pred 50 000 rokmi. Neandertálci sa k nim pridali o niečo neskôr, približne pred 190 000 rokmi, a odišli o 90 000 rokov neskôr. Avšak vedci tu v roku 2018 našli hybridnú kosť dospievajúceho dievčaťa s neandertálskou matkou a denisovanským otcom. A dúfajú, že v jaskyni nájdu aj fosílie alebo stopy DNA, ktoré naznačujú, že v jaskyni kedysi žil aj Homo sapiens.
Záver
Ako vidíme, neandertálci boli v mnohých ohľadoch takmer porovnateľní s modernými ľuďmi. Vytvárali umenie, silné sociálne väzby a mnoho ďalšieho. Rozmýšľali síce inak, ale rozhodne neboli hlúpi.
