5 tajomstiev zo sveta neandertálcov, po ktorých budete chcieť pátrať ešte ďalej
Neandertálcov si väčšina z nás spája iba s pojmom „primitívny hlupák“. Roky výskumu však odhaľujú čoraz viac dôkazov o tom, že tento praveký príbuzný človeka bol pozoruhodne šikovným druhom. Vedcov neustále ohromuje ich sofistikovaný spôsob života – starostlivosť o postihnuté deti, tvorba prenosných umeleckých diel a ďalšie tajomstvá, ktoré si pýtajú našu pozornosť.
1. Starostlivosť o deti s Downovým syndrómom
V roku 1989 našli archeológovia vo Valencii fosíliu dieťaťa s Downovým syndrómom, ktorá neandertálcov vykresľuje ako starostlivých hominidov. Úlomky lebky a zvukovodu z lokality Cova Negra naznačujú, že sa dieťa dožilo najmenej šiestich rokov – no nevie sa, aké malo pohlavie. Napriek tomu mu vedci dali meno „Tina“.
Keďže našli mnoho dôkazov o tom, že sa neandertálci starali o svojich chorých a zranených príbuzných, naskytá sa otázka, či tento druh dokázal konať na základe empatie a výmeny starostlivosti. Zistenia z Cova Negra túto predstavu altruizmu podporujú. Valentín Villaverde, profesor praveku na univerzite vo Valencii, dodáva:
„Prežitie tohto dieťaťa po období dojčenia znamená skupinovú starostlivosť – pravdepodobne rozšírenejšiu ako rodičovskú starostlivosť, typickú pre sociálny kontext s vysokou spoluprácou medzi členmi skupiny. V opačnom prípade je veľmi ťažké vysvetliť prežitie tohto jedinca do veku šiestich rokov.“
2. Portugalská strava plná morských plodov
Keď svet pohltil lockdown, európski vedci zverejnili článok o stravovacích návykoch neandertálcov v južnom Portugalsku. Zistili, že praveké skupiny si často pochutnávali na rybách, kraboch, mušliach či dokonca delfínoch. Bol to prekvapivý objav, pretože roky predtým sa predpokladalo, že iba ľudia sú dostatočne inteligentní na to, aby lovili potravu z riek a morí.
Portugalskí neandertálci však dokazujú, že morské plody tvorili takmer polovicu ich stravy. Odborníci sa zamerali na pozostatky z jaskyne Figueira Brava neďaleko Setúbalu, staré 106 000 až 86 000 rokov.
3. Vírusy staré 50 000 rokov
V roku 2024 objavili vedci v kostiach neandertálcov stopy vírusov spred približne 50 000 rokov. Prehistorické baktérie našli v dvoch mužských kostrách, ktoré ležali v jaskyni Chagyrskaya v ruskom pohorí Altaj. Extrahovali z nich tri typy patogénov – adenovírus, herpesvírus a druh pohlavne prenosnej choroby známej ako papilomavírus.
Tento objav podporuje hypotézu, že za vyhynutím neandertálcov pred 40 000 rokmi mohli stáť práve vírusy.
4. Vyhladili neandertálcov aj magnetické póly Zeme?
O tom, ako vyhynuli pravekí hominidi, existuje celý rad teórií. Jedna z najzvláštnejších hovorí o prevrátení magnetických pólov, ktoré chránia Zem pred žiarením z kozmu. Keď sa však tieto póly každých niekoľko tisíc rokov vymenia, ochranný štít sa oslabí a planéta ostáva menej chránená.
Naposledy sa póly dočasne prevrátili pred 42 000 rokmi počas obdobia nízkej aktivity Slnka. Podľa vedcov to bolo obdobie takej výraznej zmeny klímy, že mohla zničiť niektoré druhy. Následky tzv. Adamsovej udalosti nachádzame aj na starovekých stromoch kauri na Novom Zélande, ktoré poznačili obrovské zmeny klímy po prevrátení pólov.
5. Zazimovaní neandertálci
Vedci predpokladajú, že počas mrazivých prehistorických zím sa naši pravekí príbuzní k sebe túlili a hibernovali. O tom, že „driemali“ stovky tisíc rokov, naznačujú fosílne nálezy z jaskyne Sima de los Huesos v severnom Španielsku a vzory lézií na kostiach – podobné tým, aké sa vyskytujú na pozostatkoch iných hibernujúcich cicavcov.
Jama plná kostí Sima de los Huesos obsahuje tisíce pozostatkov – najstaršie sú datované viac ako 400 000 rokov dozadu. Čo znamená, že predchádzajú aj neandertálcom.
Záver
Či už hibernovali, alebo hodovali na mamutoch, naši pravekí príbuzní boli oveľa pokrokovejší, ako si o nich väčšina z nás možno stále myslí.
