6 nepríjemných fotografií, ktoré dokazujú, že Zem stále potrebuje našu pomoc

Naša planéta čelí vážnym problémom – od pandémie až po vymieranie druhov. Rýchlo sa meniaca klíma spôsobuje škody, ktoré ešte zhoršujeme my sami. OSN preto varuje: ak chceme prežiť, musíme znížiť emisie, prestať ničiť lesy a chrániť prírodu. No my stále nerobíme dosť.

1. Smog v Pekingu

Mesto s viac ako 20 miliónmi obyvateľov, uhoľnými továrňami a rastúcim počtom vozidiel si vyžiadalo svoju daň v podobe obrovského nárastu znečistenia. Čína patrí medzi krajiny s najväčším spaľovaním uhlia na svete – ruší lety a uzatvára cesty pre nízku viditeľnosť, ktorá však zároveň predstavuje aj významné zdravotné riziká. V roku 2013 tu v dôsledku znečistenia predčasne zomrelo viac ako 360 000 ľudí.

2. Ničivé lesné požiare v Kalifornii

Počasie sa stáva čoraz extrémnejšie a nepredvídateľnejšie – aj v dôsledku klimatickej zmeny. Na mnohých miestach spôsobuje sucho. V Kalifornii pravidelne vedie k ničivejším požiarom, ktoré už nemajú jasne ohraničenú sezónu. Od roku 2007 tam vzniklo 14 najhorších požiarov v histórii. Oheň ničí prírodu, ohrozuje ľudí a extrémne vyčerpáva hasičov, ktorí niekedy zasahujú celé týždne bez prestávky. Požiar Maria sa rýchlo šíril aj vďaka silnému vetru Santa Ana, ktorý dosahoval rýchlosť až 130 km/h.

3. Sucho, ktoré ničí naše plodiny

Na pestovanie potravín potrebujeme vodu – a tej je čoraz menej. Sucho spôsobuje neúrody a zvyšná voda býva často znečistená chemikáliami z priemyslu a poľnohospodárstva. Keď menej prší, škodlivé látky sa neriedia a pôda aj voda sa stávajú toxickejšími pre ľudí, zvieratá aj samotné rastliny. Výsledkom je nedostatok potravín po celom svete.

4. Topenie ľadovcov

Ľadovce sa topia oveľa rýchlejšie, ako sme si mysleli – a to je vážny problém. Štúdia z roku 2019 ukázala, že niektoré ľadovce na Aljaške miznú až 100-krát rýchlejšie, než vedci predpovedali. Za jediný rok sa v Grónsku roztopilo toľko ľadu, že by z neho vznikla vodná hladina vysoká takmer 9 metrov – ak by sa celá tá masa rozliala len po území Slovenska. A ak sa topenie nezastaví, situácia sa bude len zhoršovať.

5. Čo sa stane, keď zmizne permafrost?

V súvislosti so zmenou klímy sa často spomína topenie ľadovcov, no to je len „špička ľadovca“. Ešte vážnejším problémom je úbytok permafrostu – trvalo zamrznutej pôdy, ktorá sa takisto topí v dôsledku otepľovania. Kedysi pokrýval obrovské plochy severnej pologule, no už z neho ubudlo asi 10 %. Aj keby sme dodržali parížske klimatické dohody, svet môže prísť o viac než 6,4 milióna kilometrov štvorcových tejto pôdy. Topenie permafrostu uvoľňuje skleníkové plyny a ohrozuje celé komunity, ktoré môžu navždy zmiznúť.

6. Bielenie koralov stále pokračuje

Koralové útesy po celom svete strácajú farbu, pretože sa oceánske vody neustále otepľujú. To spôsobuje, že koraly vylučujú tzv. zooxanthellae – riasy žijúce v ich tkanivách – čo vedie k ich bieleniu. V tomto štádiu koraly ešte nie sú mŕtve, no prežívajú vo vysokom strese, v dôsledku čoho pravdepodobne napokon zahynú. Takto prišiel Karibik už o polovicu svojich koralových útesov.

Záver

Dôsledky klimatickej krízy sú čoraz viditeľnejšie a najviac ich pociťujú tí najslabší: ľudia, zvieratá aj rastliny.

Zdroj