7 podôb obsedantno-kompulzívnej poruchy, o ktorých sa hovorí len zriedka
Keď sa povie OCD (obsedantno-kompulzívna porucha), väčšina ľudí si predstaví extrémnu čistotnosť, potrebu neustále upratovať alebo presné zoradenie vecí. Realita tejto duševnej poruchy je však omnoho zložitejšia. Mnohí ľudia s OCD netrpia strachom z baktérií, ale vnútornými, dotieravými myšlienkami, ktoré ich paralyzujú. Tie sa často týkajú oblastí, ktoré sú pre postihnutého mimoriadne dôležité – ako rodina, sexualita či zdravie.
1. Popôrodná OCD
Popôrodná OCD sa môže prejaviť u čerstvých matiek, ktoré trápia nechcené myšlienky o ublížení vlastnému dieťaťu. Môžu sa cítiť zdesene, hanbiť sa, vyhýbať sa kontaktu s dieťaťom alebo trvať na prítomnosti partnera. Hoci ide o extrémne znepokojujúce myšlienky, nezodpovedajú skutočným túžbam. Bez odbornej pomoci môže táto forma OCD sťažiť vytváranie puta medzi matkou a dieťaťom.
2. Strach z incestu
Niektorí ľudia s OCD trpia dotieravými myšlienkami o nevhodných sexuálnych pocitoch voči členom rodiny. Ide o tzv. „čistú OCD“, kde absentuje fyzické nutkanie a boj prebieha výlučne v mysli. Postihnutí často vyhľadávajú uistenie, vyhýbajú sa kontaktu alebo neustále analyzujú svoje spomienky. Ich najväčším želaním je oslobodiť sa od strachu, že by mohli niekomu blízkemu ublížiť.
3. Pedofilná OCD
Ľudia s touto formou OCD trápia myšlienky o možnom sexuálnom vzťahu s deťmi – nie preto, že by to chceli, ale preto, že sa ich najviac boja. Často sa boja ísť okolo škôl, držať deti v náručí alebo byť s nimi sami. Aby sa presvedčili, že nie sú pedofilmi, môžu vykonávať rituály, ako je nadmerné vyhľadávanie informácií či testovanie svojich reakcií. Táto forma OCD je sprevádzaná hlbokou hanbou a izoláciou.
4. SO-OCD: Obsesie o sexuálnej orientácii
Sexuálna orientácia OCD sa prejavuje neustálym pochybovaním o vlastnej sexuálnej identite. Postihnutý môže tráviť hodiny analýzou svojich pocitov a reakcií, len aby dospel k istote, ktorá mu aj tak uniká. Tento druh OCD nie je o objavovaní svojej orientácie, ale o potrebe dosiahnuť stopercentnú istotu, ktorá nikdy neprichádza – a práve to spôsobuje utrpenie.
5. Vzťahová OCD
Ľudia s touto formou OCD spochybňujú svoje city k partnerovi. Pýtajú sa, či ho naozaj milujú, či je ten pravý, či by nemali byť s niekým iným. Môžu donekonečna porovnávať, analyzovať a hľadať potvrdenie. To narúša vzťah, aj keď inak je plný lásky.
6. Obavy z ublíženia
Ľudia s týmto typom OCD majú desivé, nechcené myšlienky o ublížení sebe alebo iným. Môžu si predstaviť, že niekoho strčia pod auto alebo seba porania. Tieto myšlienky ich vydesia, pretože sú v priamom rozpore s ich hodnotami. Médiá často tento typ OCD nesprávne zobrazujú, čo vedie k stigmatizácii – pritom práve títo ľudia sú extrémne citliví a nechcú nikomu ublížiť.
7. Náboženská OCD
Tento typ OCD sa zameriava na náboženské presvedčenia. Postihnutí sa obávajú, že sa rúhali, že ich modlitba nebola úprimná, alebo že zhrešili a budú potrestaní. Rituály, ako je opakovanie modlitieb, spoveď alebo prosby o odpustenie, sa stávajú nutkaním.
Záver
OCD nie je len o čistote. Je to zložitá duševná porucha, ktorá môže mať mnoho foriem – často neviditeľných, a spojených s hanbou. Ľudia s týmito typmi OCD často trpia mlčky, pretože sa boja odsúdenia. Pochopenie týchto menej známych tém je však kľúčové k tomu, aby sme prestali stigmatizovať a začali skutočne pomáhať. Liečba existuje a začína porozumením.
