Vedci odhalili prekvapivé tajomstvo jedenia. Pocit, ktorý zažívame pri prehĺtaní, môže ovplyvňovať našu chuť pokračovať!
Prečo niekedy pokračujeme v jedení aj vtedy, keď už máme dosť? Odpoveď nemusí súvisieť iba s chuťou jedla alebo pocitom hladu. Vedci pri zaujímavom experimente objavili nervový mechanizmus, ktorý spája prehĺtanie potravy s mozgom. Výskum naznačuje, že samotný proces prehĺtania môže aktivovať systém, ktorý podporuje pokračovanie v jedení.
Zistenie je zaujímavé najmä preto, že ukazuje, aké zložité sú vzťahy medzi tráviacou sústavou a mozgom. Výskum by v budúcnosti mohol pomôcť lepšie pochopiť aj niektoré poruchy príjmu potravy.
Mozog reaguje aj na samotné prehĺtanie, vedci skúmali, čo sa deje v nervovej sústave počas prijímania potravy. Ich pozornosť sa nezamerala iba na chuť či vôňu jedla, ale aj na okamih, keď potrava prechádza pažerákom. Výsledky naznačili, že prehĺtanie aktivuje osobitnú spätnoväzbovú komunikáciu medzi tráviacou sústavou a mozgom. Tento mechanizmus môže ovplyvňovať ďalšie prehĺtanie, a teda aj samotný priebeh jedenia.
Výskum sa uskutočnil na ovocných muškách
Vedci skúmali nervovú sústavu lariev ovocných mušiek. Tie majú približne 10-tisíc až 15-tisíc nervových buniek, vďaka čomu je možné podrobne analyzovať ich nervové prepojenia.
Medzinárodný tím využil pokročilé zobrazovacie metódy vrátane elektrónovej mikroskopie. Vďaka nim mohol preskúmať, ako jednotlivé nervové bunky spolupracujú pri spracovaní potravy. Výskum bol publikovaný vo vedeckom časopise Current Biology. Jeho názov sa venuje serotonínovej regulácii prehĺtania a nervovým spojeniam blúdivého nervu u ovocnej mušky.
Dôležitú úlohu zohráva serotonín
Jedným z hlavných zistení bola úloha serotonínu, ktorý je známy aj ako látka súvisiaca s reguláciou nálady. V tomto prípade však vedci skúmali predovšetkým jeho funkciu v nervových obvodoch zodpovedných za prehĺtanie. Keď potrava prechádza pažerákom, mechanosenzorické nervové bunky zaznamenávajú jej pohyb a odovzdávajú informácie mozgu. Následne sa aktivujú ďalšie nervové bunky, ktoré ovplyvňujú činnosť svalov potrebných na prehĺtanie.
Mohlo by to pomôcť pri výskume porúch príjmu potravy
Výskumníci upozornili aj na možný význam objaveného mechanizmu pre budúce skúmanie porúch príjmu potravy. Ak by podobné nervové spojenia fungovali aj u ľudí, ich nesprávna činnosť by mohla súvisieť s niektorými problémami v regulácii jedenia.
Zatiaľ však ide o základný výskum na ovocných muškách. Nie je preto možné tvrdiť, že vedci už dokázali rovnaký mechanizmus u človeka alebo našli spôsob liečby porúch príjmu potravy.Prečo je tento objav dôležitý?Výsledky ukazujú, že jedenie nie je riadené iba vedomým rozhodovaním, chuťou a pocitom hladu. Do celého procesu vstupujú aj nervové signály, ktoré prepájajú tráviacu sústavu s mozgom.
