Genetické mutácie nemusia byť len obmedzením – 9 „super schopností“, ktoré možno nadobudnúť len vďaka istým poruchám

Na svete existuje niekoľko miliónov chorôb, no my sa dnes zameriame konkrétne na genetické mutácie. Pre väčšinu ľudí predstavujú veľkú záťaž, ale pre niektorých môžu predstavovať aj pomoc. Samozrejme, nič nie je zadarmo a aj ľudia s týmito „mutačnými darmi“ majú svoje nevýhody. Pravdou však je, že táto situácia je naozaj veľmi zriedkavá.

Žiadny vysoký cholesterol

Za túto výnimočnú mutáciu môže chýbajúci gén PCSK9. Spôsobuje až 90% ochranu voči akýmkoľvek srdcovým chorobám. Keď sa na to prišlo, mnohí vedci začali vyrábať lieky, ktorých podstatou bolo odstrániť tento gén z tela človeka. Vyzerá to tak, že to má aj pozitívny výsledok. Väčšine používateľov totiž klesla hladina cholesterolu až o 75 %. Zaujímavé však je, že bez pričinenia liekov bola táto skutočnosť zatiaľ spozorovaná len u afroameričanov.

Ochrana voči HIV

Pravdou je, že vysvetlenie tejto mutácie je aj pre vedcov veľmi zložité. U niektorých jedincov funguje a iných zas nie. Odhaduje sa však, že za to môže proteín CCR5. Pokiaľ ho človek nemá, alebo je nefunkčný, vírus HIV nemôže vstúpiť do buniek a tým nemôže nakaziť človeka. Bohužiaľ, na princípe tejto genetickej mutácie ešte nebol vytvorený žiadny liek na HIV pre obyčajných ľudí.

Ochrana voči Malárií

Na Maláriu ročne zomrie viac ako 660,000 ľudí. Aj napriek tejto skutočnosti, ľudia s touto genetickou mutáciou sa nedajú nazvať zrovna šťastlivcami. Pravdou je, že so sebou nosia aj „prekliatie“ a to v podobe Kosáčikovej anémie. Ide o to, že malária napáda červená krvinky pomocou vlastných, novovytvorených buniek. Vďaka tejto anémii má však jedinec červené bunky zdeformované a poškodené, čo zabraňuje napadnutiu.

Vysoká tolerancia chladu

Obyvateľstvo, ktoré žije v intenzívnom chladnom prostredí, sa prispôsobilo takémuto spôsobu života. Otázkou zostáva, či za to môže gény. Po mnohých výskumoch sa zistilo, že pravdepodobne áno. Členovia generácií žijúcich v chladnom prostredí, ako napr. Sibír prejavujú známky genetickej odlišnosti. Ich telo obsahuje menej potných žliaz, ako je to u normálnych ľudí. Čo sa týke tváre, tam ich majú umiestnených o niekoľko viac. Na podobnom princípe je založená genetická predispozícia jednoduchého žitie vo veľkých výškach.

Imunita voči chorobám mozgu

Domorodci z Papuy-Novej Guiney mali dlhé roky tradíciu jesť telo mŕtveho, samozrejme až po prislúchajúcom rituálnom obrade. Ich kmeň po dlhé roky dedil istú mozgovú chorobu, ktorá je niečo ako zmiešanina Choroby šialených kráv a CJD (Creutzfeldt-Jakobova choroba). Toto ochorenie poškodí mozog a naplní ho hubovitými otvormi. Po rokoch konzumácie tiel a prenášania ochorenia si niektorí členovia dokázali vybudovať potrebné protilátky a to konkrétne vďaka novému špeciálnemu génu G127V.

„Zlatá krv“

Samozrejme, ide o metaforu. No nazývajú ju tak mnohí vedci a lekári, pretože na svete je asi len 40 ľudí s týmto typom krvy. Pravý názov je „Rh-null“. Krv môžu darovať prakticky úplne komukoľvek, ale dostať ju môžu len z vlastnej skupiny. Skutočnosť, že momentálne sú na svete len deviati ľudia schopní darovať túto krv, je veľmi závažná…

Perfektné podvodné videnie

Túto schopnosť má mnoho zvierat, ale ľudia ňou väčšinou neovplývajú. Je to z toho dôvodu, že tekutina v našich očiach má podobnú hustotu ako tá vo vode, čo zapríčiňuje rozmazanie objektov. No aj u ľudí sa predsa našla výnimka. Ide o kmeň s názvom „Moken“. Jeho členovia skoro 8 mesiacov strávia na mori a deti sa učia potápať už od nízkeho veku. Dá sa však povedať, že táto schopnosť je dedičná, ale vznikla vďaka prispôsobovaniu sa prostrediu.

Extra-husté kosti

Pri starnutí kosti začínajú rednúť a tak vznikajú rôzne zlomeniny, či osteoporóza. Existuje však zopár ľudí, ktorým počas života kosti stále hustnú a tým sa stávajú veľmi pevnými. Ale ako už to tak býva, všetko zlé je na niečo dobré a naopak. A práve tu ten prípad určite platí. Pri tejto mutácií je možné trpieť gigantizmom, hluchotou a v najhoršom prípade nastáva predčasná smrť. To všetko záleží od génu SOST a jeho množstva v tele.

„Nepotreba“ dlhého spánku

Priemerný človek potrebuje aspoň 8 hodín spánku denne. Existujú však ľudia s zmutovaným génom DEC2, ktorý ho potrebujú len 6 hodín, alebo menej. Ďalšou zaujímavosťou je, že to na nich nemá žiadne nežiaduce účinky, narozdiel od normálnych ľudí, ktorí by ich začali pociťovať už po krátkej dobe. Vedci študujúci gén zodpovedný za túto mutáciu preukázali, že pokiaľ ľudia dokážu spať „kvalitnejšie“, ich spánková potreba sa skráti. Touto poruchou však „trpí“ len 1% populácie Zeme.

zdroj: listverse