Akú farbu má mesačný svit? Vedci majú odpoveď.
Modré mesiace, krvavé mesiace a medové mesiace – tieto poetické názvy sa stali súčasťou folklóru a literatúry po celom svete. No za zmenami farby nášho najväčšieho prirodzeného satelitu sa ukrýva reálna veda. Mesiac sám o sebe nevyžaruje žiadne svetlo – odráža len slnečné lúče, ktoré naň dopadajú. Ale aký je teda skutočný odtieň mesačného svitu? A prečo sa niekedy javí ako oranžový, červený, modrý alebo dokonca medovo zlatý?
Odkiaľ pochádza mesačné svetlo?
Povrch Mesiaca je tvorený najmä svetlosivou horninou známou ako anortozit, s tmavšími oblasťami bazaltu. Ako vysvetľuje Christine Shupla z Lunárneho a planetárneho inštitútu, tieto horniny pohlcujú svetlo rovnomerne naprieč celým spektrom a odrážajú ho späť ako takmer biele svetlo. To je dôvod, prečo Mesiac zvyčajne vnímame ako bielosivý.
No farba mesačného svitu, ktorú vidíme zo Zeme, závisí od toho, ako a cez čo toto svetlo prejde, kým sa dostane k našim očiam.
Atmosféra ako filter
Keď Mesiac svieti vysoko na oblohe, jeho svetlo prechádza cez relatívne krátku vrstvu atmosféry, takže všetky vlnové dĺžky viditeľného spektra prejdú bez výrazného rozptylu. Výsledkom je, že Mesiac vtedy vyzerá jasne a bledo. No keď je nízko nad obzorom, svetlo musí prejsť dlhšou cestou atmosférou, kde dochádza k tzv. Rayleighovmu rozptylu – procesu, pri ktorom sa kratšie vlnové dĺžky (modré a fialové svetlo) rozptyľujú najviac.
Preto Mesiac pri východe alebo západe často vidíme ako oranžový alebo červený. A ešte dramatickejší je tento efekt počas lunárneho zatmenia – vtedy sa Mesiac nachádza v tieni Zeme a osvetľuje ho len svetlo, ktoré prešlo atmosférou. Modré svetlo sa po ceste stratí, zatiaľ čo oranžové a červené zložky prejdú až na Mesiac, ktorý ich následne odrazí späť – preto vzniká tzv. krvavý Mesiac.
Prach, oblaky a výbuchy sopiek
Nielen atmosféra ako taká, ale aj konkrétne podmienky v ovzduší ovplyvňujú farbu mesačného svitu. Prach, dym, smog alebo popol z vulkanických erupcií môžu meniť, ktoré časti spektra sa rozptýlia alebo absorbujú. Napríklad po sopečných výbuchoch, keď je vo vzduchu množstvo častíc veľkosti približne 1 mikrónu, tieto častice rozptyľujú červené svetlo a umožňujú preniknúť len modrému – Mesiac sa tak môže javiť ako modrý.
Naopak, dym z lesných požiarov rozptyľuje modré zložky, čím Mesiac získa výrazný červený alebo oranžový odtieň.
Mýty verzus realita
Termín modrý Mesiac však vo väčšine prípadov nesúvisí s jeho skutočnou farbou. V súčasnosti sa tým označuje druhý spln v jednom kalendárnom mesiaci, prípadne tretí spln v ročnom období so štyrmi splnmi. Väčšina týchto „modrých mesiacov“ bude v skutočnosti vyzerať úplne normálne – teda bielo alebo sivobielo.
Medový Mesiac a mesačné dúhy
V júni môže mať Mesiac zlatistý až medový nádych. Práve preto sa v angličtine zaužívalo pomenovanie „honey moon“, ktoré sa neskôr prenieslo aj na svadobné cesty. Farbu spôsobuje poloha Mesiaca na oblohe a množstvo prachových čiastočiek v atmosfére počas teplých letných mesiacov.
A ak sú podmienky ideálne, môžeme byť svedkami ešte nezvyčajnejších javov: zeleného záblesku, ktorý vzniká, keď svetlo Mesiaca prejde atmosférou a rozloží sa podobne ako pri západe Slnka. Alebo dokonca mesačnej dúhy, keď svetlo Mesiaca prechádza cez ľadové kryštály vysoko v atmosfére a vytvára okolo neho jemný dúhový prstenec.
Tak akú farbu má teda mesačný svit?
Z fyzikálneho hľadiska je mesačné svetlo v podstate biele, pretože odráža celé spektrum viditeľného svetla. No vzhľad mesačného svitu, tak ako ho vnímame zo Zeme, je výsledkom rôznych optických a atmosférických procesov. Preto môže byť sivý, oranžový, červený, modrý, zelenkastý alebo medovo zlatý.
