Zabudnutý zázrak techniky: Aká bola prvá ponorka, ktorá si kyslík vyrábala sama?
V 19. storočí, v dobe pary a priemyselného pokroku, sa odohral tichý technologický zázrak, ktorý predbehol svoju dobu o celé desaťročia. Ictíneo II – prvá ponorka na svete s motorom nezávislým od prístupu vzduchu – vznikla vďaka odvahe a vízii jedného katalánskeho idealistu, Narcísa Monturiola. Napriek svojim revolučným inováciám však skončila v zabudnutí. Preto si jej príbeh zaslúži byť vyrozprávaný znovu.
Od vesiel k motorom až po vývoj prvých ponoriek
Prvé ponorky boli výsledkom čistej práce svalov. V 17. storočí veslovaná ponorka Corneliusa Drebela otvorila dvere podmorskému výskumu. A o niečo neskôr nasledoval ruský návrh Jefima Nikonova aj slávna americká “Turtle” – ručne poháňaná ponorka určená na vojenské účely. Najstaršia dochovaná ponorka Brandtaucher od Wilhelma Bauera používala pod vodou dokonca koleso poháňané nohami.
Avšak tieto stroje boli iba predzvesťou toho, čo malo prísť. Skutočný prelom nastal až s montážou motora nezávislého od vzduchu – a zásluhu na tom mal práve Narcís Monturiol.
Vizionár, ktorý veril v mier a vedu
Narcís Monturiol bol právnik, vedec a idealista z katalánskeho Figueres. Nadchol sa pre utopický socializmus, feminizmus, práva pracujúcich a pacifizmus. Jeho presvedčenia mu priniesli problémy s úradmi, a tak utiekol do pobrežného Cadaqués. Práve tam ho zasiahla tragédia – smrť potápača pri zbere koralov. Bola to tiež udalosť, ktorá ho motivovala k vývoju bezpečného podmorského plavidla.
Prvý krok pod hladinu menom Ictíneo I
V Barcelone roku 1858 Monturiol predstavil prvú verziu svojho podmorského vynálezu – Ictíneo I. Postavený z dreva a vystužený meďou, mal tvar obrovskej cigary a inovatívny dvojitý trup. Bol poháňaný ručne – pomocou kľuky otáčajúcej vrtuľu. No už vtedy obsahoval pokročilé systémy ako chemické čističe vzduchu a zásobníky na stlačený kyslík. Aj keď podstúpil viac ako 50 úspešných ponorov jeho osud postihlo zničenie loďou v roku 1862. Vynálezca Monturiol sa však odmietal vzdať.
Začiatok podmorskej revolúcie
V roku 1864 predstavil Monturiol ďalšiu ponorku Ictíneo II – väčšiu, prepracovanejšiu a najmä s revolučným pohonom. Na hladine používala parný stroj na uhlie, no pod vodou fungovala na chemický motor. Reakcia medzi zinkom, chlorečnanom draselným a oxidom manganičitým nielen vytvárala paru na pohon, ale zároveň uvoľňovala pre posádku potrebný kyslík.
Ictíneo II bola tak prvá ponorka s pohonom nezávislým od vzduchu – technológia, ktorú námorníctva plne využili až v 20. storočí.
Technológia, ktorá predbehla svoju dobu
Monturiolova ponorka dokázala zostať pod vodou až 7,5 hodiny a dosiahnuť hĺbku 30 metrov. Demonštračné jazdy potvrdili jej funkčnosť, noo chýbala jej jedna zásadná vec – financie. Španielska vláda neprejavila tento o mierový projekt záujem a podporovala len vojenské aplikácie. V dôsledku toho skončil bankrotom a ponorka bola v roku 1868 rozobratá.
Monturiol sa počas vrátil k politike a pôsobil v prvej španielskej republike. Pokračoval v práci na rôznych vynálezoch – od strojov na kopírovanie listov, cez konzervovanie mäsa, až po výrobu cigariet. Zomrel v roku 1885, no jeho vynálezy, predovšetkým Ictíneo II, zanechali stopu v dejinách technológie.
Záver
Narcís Monturiol zostáva jedným z najoriginálnejších vynálezcov 19. storočia. V čase, keď väčšina ponoriek bola poháňaná rukami, on postavil stroj, ktorý vyrábal vlastný kyslík. Napriek nedostatku uznania za života sa dnes považuje za priekopníka technológií, ktoré formovali moderné ponorky. Jeho príbeh je pripomienkou toho, že skutočný pokrok často prichádza z idealizmu a odvahy prekročiť hranice možného.
